TICHYS EINBLICK – Alexander Wendt, 21.06.2024
Zdvihnutím obočia dokázal vyrozprávať príbeh, úsmevom tragédiu.
“Keby to bolo možné,” povedal raz Donald Sutherland na otázku o svojom profesionálnom ideáli, “ako herec by som chcel byť ekvivalentom Alberta Giacomettiho a jeho umenia.” Boli v tom tri múdre a pravdivé slová: Po prvé, Kanaďan, ktorý sa narodil v roku 1935, v skutočnosti uvažoval o práci sochára predtým, ako ho to ťahalo na javisko a k filmu. Po druhé, kostnatý, 1,92 metra vysoký muž s nápadnou lebkou pripomínal Giacomettiho sochu. A vo svojom herectve sa vždy, keď mu to materiál dovolil, snažil o kondenzáciu, minimalizmus prostriedkov, rovnako ako umelec, ktorého obdivoval. Pre Sutherlanda to bolo životné rozhodnutie, keď v roku 1957 odišiel hrať do Londýna. “Nemyslím si, že niekto z mojej generácie sa stal hercom, aby zarobil peniaze,” povedal o mnoho rokov neskôr: “Nikdy mi to nenapadlo. Za účinkovanie v Londýne som dostával 8 libier týždenne. Keď som bol súčasťou hereckého obsadenia v Royal Court, zarábal som 17 libier týždenne, to bolo v roku 1964.”
Po divadelných a filmových začiatkoch v Spojenom kráľovstve sa preslávil úlohou Hawkeyesa Piercea v nadpriemernej vojnovej komédii Roberta Altmana “M. A.S.H.” v roku 1970. Len o rok neskôr bol obsadený do hlavnej úlohy v kriminálnom filme “Klute”; vo filme Federica Felliniho “Casanova” v roku 1976 mohol ukázať úplne novú stránku svojej všestrannej osobnosti: erotomana. Rola (z celkového počtu takmer 200), ktorou sa asi najsilnejšie zapísal do kolektívnej pamäti, bola v dystopii “Invázia lupičov tiel” z roku 1978. Vo filme prichádza na Zem mimozemský druh v podobe slizkej látky, ktorá postupne ovláda ľudí. Nakazení ľudia sa navonok nemenia, ale menia sa na automaty bez emócií, ktoré konverzujú len formalizovaným, klišéovitým jazykom a bezvýhradne poslúchajú autority. Zostala im jediná emócia: akonáhle objavia skutočného človeka, t. j. človeka, ktorý ešte nebol zvnútra ovládnutý, ukážu naňho a spustia hysterický krik, aby upozornili ostatné automaty. Sutherland hrá vedca, ktorý sa spolu s malou skupinou kolegov snaží zachrániť. Záverečná scéna je dodnes jedným z najikonickejších obrazov v dejinách filmu.
Máloktorému veľkému hercovi sa podarí udržať si svoju genialitu. Len máloktorý sa vekom zlepšuje. Ak sa chcete oboznámiť so schopnosťou zosnulého Donalda Sutherlanda vyrozprávať celý príbeh zdvihnutím obočia a tragédiu s jeho krivým úsmevom, mali by ste si pozrieť desaťdielny seriál Dôvera z roku 2018, ktorý spracúva skutočnú drámu únosu Johna Paula Gettyho ml. ako materiál na rozohranie skvelého príbehu o dvoch rodinách: o britskom ropnom klane Gettyovcov a o rodine Ndrangetovcov, ktorá v Ríme uniesla Johna Paula Gettyho III, 16-ročného vnuka legendárneho ropného miliardára Johna Paula Gettyho, ktorý ako patriarcha vládne priemyselnému impériu a svojmu dvoru. Sutherlandov starý Getty je lakomý a zlomyseľný, šarmantný a priezračný, v ľahkonohých obmenách, ktoré vždy predstavia novú stránku postavy, len čo sa divák domnieva, že ju plne pochopil. O to, že seriál vyčnieva – z naratívnych seriálov posledných desiatich rokov, ako aj z tvorby Donalda Sutherlanda – sa zaslúžil režisér Danny Boyle a, samozrejme, aj ďalší herci svetovej úrovne po jeho boku, ako napríklad Hillary Swank a Harris Dickinson. Ale predovšetkým je to zásluha Sutherlandovej schopnosti oživiť postavu aj tými najmenšími gestami tak, že na ne divák nikdy nezabudne.
Donald Sutherland zomrel 20. júna v Miami vo veku 88 rokov.
Zdroj: https://www.tichyseinblick.de/feuilleton/zum-tod-von-donald-sutherland/