Rusko a Severná Kórea uzavreli komplexnú dohodu o partnerstve

19. jún 2024

Páčil sa vám článok? Prepošlite ho ďalej.

ANTI-Spiegel.ru, 19.06.2024

Západu sa to nepáči

Rusko a Severná Kórea podpísali počas Putinovej štátnej návštevy komplexnú dohodu o partnerstve. Prečo sa obe krajiny zrazu tak rýchlo zblížili?

Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un sa na samite v Pchjongjangu dohodli na komplexnom strategickom partnerstve, ktorého cieľom je rozšíriť hospodársku a vojenskú spoluprácu a vytvoriť spoločný front proti Západu. Putin označil dohodu za “nový základný dokument, ktorý bude tvoriť základ našich dlhodobých vzťahov”. V článku pred cestou Putin napísal, že obe krajiny posunú svoju spoluprácu na “novú úroveň”. Výslovne sa venoval aj bezpečnostnej politike a poďakoval Severnej Kórei za podporu vojenskej operácie na Ukrajine.

Rusko chce vytvoriť “rovnocennú a nedeliteľnú” bezpečnostnú štruktúru na eurázijskej pevnine, ako to Putin uviedol aj pred niekoľkými dňami vo svojom hlavnom prejave na ruskom ministerstve zahraničných vecí. Dôležitú úlohu v tom zohráva nová dohoda medzi Ruskom a Severnou Kóreou, ktorá má nahradiť staršie dohody.

Na Západe sa to, samozrejme, označuje za spojenectvo “despotov” alebo “diktátorov”. Na začiatku Putinovej štátnej návštevy vydal Der Spiegel titulok “Putin navštívil Kim Čong-una – Čo robí pompéznu diktátorskú šou takou nebezpečnou”, z ktorého je jasné, akým smerom sa budú správy na Západe uberať.

Treba sa teda pýtať, prečo Rusko a Severná Kórea teraz tak rýchlo a tak úzko spolupracujú, pretože dôvodom nie je len to, že agresívna politika USA núti mnohé krajiny spolupracovať, ale dôvod spočíva v novej ruskej zahraničnej politike, ktorú Putin práve oznámil.

Stará a nová zahraničná politika Ruska

Sovietsky zväz podporoval Severnú Kóreu, ale po rozpade Sovietskeho zväzu sa ruská zahraničná politika zmenila. Za vlády Jeľcina nemalo Rusko, ako povedal jeden z jeho ministrov zahraničných vecí, “žiadne národné záujmy”. Rusko za Jeľcina bolo v zásade rovnakým vazalom USA ako európske štáty.

Po nástupe Putina do funkcie prezidenta sa ruská zahraničná politika stala opäť nezávislejšou ako za Jeľcina. Putinov štýl bol vždy zameraný na zmierenie. Putin začal rokovať s každou krajinou, ktorá na to bola pripravená, o veciach, v ktorých existovali spoločné záujmy. Bez ohľadu na to, aké zložité boli inak vzťahy s danou krajinou. Takto sa pomaly budovala dôvera v rozhovory a nakoniec bolo možné riešiť ťažké otázky a nájsť riešenia.

Takto Putin zmenil pôvodne zložité vzťahy s Čínou na to, čím sú dnes. Putin tiež spojil rivalov Irán a Turecko v otázke Sýrie a postupne našiel riešenia. Putin tiež inicioval proces zmierenia medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Zoznam príkladov Putinovej úspešnej zahraničnej politiky, ktorá sa vždy zameriavala na to, čo krajiny spája, a nie na to, čo ich rozdeľuje, je dlhý.

Tento prístup Putin uplatnil aj v prípade Kórejského polostrova. Rusko malo dobré vzťahy so Severnou a Južnou Kóreou a pravdepodobne by bolo vhodnejším sprostredkovateľom medzi týmito dvoma krajinami ako ktorákoľvek iná krajina.

Všetko sa však zmenilo najneskôr s eskaláciou na Ukrajine. Južná Kórea sa zdráhala pripojiť k protiruským sankciám a musela sa dlho presviedčať, aby dodala zbrane Ukrajine. Južná Kórea sa potom snažila umyť si ruky tým, že svoje strely nedodávala priamo Kyjevu, ale USA, ktoré si s nimi potom mohli robiť, čo chceli. A tak sa juhokórejské granáty dostali na Ukrajinu. Vzťahy Ruska s Južnou Kóreou, ktorá je krajinou okupovanou a kontrolovanou USA, boli v dôsledku toho vážne poškodené.

Severná Kórea z toho profitovala v rovnakej miere, pretože sa jednoznačne postavila na stranu Ruska. Severná Kórea využíva (zástupnú) vojnu Západu proti Rusku na Ukrajine na to, aby sa vymanila z izolácie, a je v tom úspešná.

Treba to povedať tak jasne: Putinova zahraničná politika, ktorá 22 rokov spočívala v tom, že sa nejako dohodne so Západom (stačí si spomenúť na jeho prejav v nemeckom Bundestagu), nakoniec zlyhala, pretože USA nechcú rovnocenných partnerov, ale svetovú nadvládu (vo Washingtone označovanú ako “celosvetová dominancia”). Preto sa Washington usiluje o konfrontáciu s Ruskom a Čínou, ktoré sa nechcú podriadiť dominancii USA. A to je dôvod, prečo boli Putinove pokusy nájsť dohodu so Západom nakoniec odsúdené na neúspech.

Putin až do konca dúfal, že vazali USA v Európe sa zamyslia nad vlastnými záujmami a pôjdu vlastnou cestou, nezávislou od USA. Ale kontrola USA nad európskymi štátmi, ktorú Washington vykonáva prostredníctvom NATO a nespočetných (transatlantických) mimovládnych organizácií, bola a je jednoducho príliš rozsiahla. A keď sa predsedníčkou Európskej komisie stala americká bábka Ursula von der Leyenová, vlak nezávislej politiky EÚ aj tak opustil stanicu, pretože von der Leyenová tak otvorene presadzuje politiku v záujme USA a na úkor štátov EÚ, ktorej nikto v Európe (okrem Orbána) neodporuje, že európske štáty možno ako nezávislých hráčov na medzinárodnej scéne odpísať vo veľmi dlhodobom horizonte.

Ruská vláda si tieto skutočnosti konečne uvedomila, a preto Putin pred pár dňami predniesol hlavný prejav o novej zahraničnej politike Ruska, v ktorom oznámil, že Rusko sa nielen nadobro odvracia od Západu, ale že odteraz bude aj aktívne vystupovať proti pokusom Západu naďalej ovládať svet ako hegemón. S týmto cieľom sa Rusko spolieha na medzinárodné organizácie, ktoré Západ nekontroluje, ako sú BRICS, Šanghajská organizácia spolupráce a Eurázijská hospodárska únia.

Vo svojom hlavnom prejave Putin zopakoval to, čo hovorí od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta, a to, že Rusko nechce diktovať žiadnej krajine, ako má žiť alebo aký má mať politický či hospodársky systém. A vo svojom prejave opäť podal ruku všetkým krajinám sveta, ktoré chcú s Ruskom spolupracovať a obchodovať. Mimochodom, patria sem aj európske krajiny, aj keď podanú ruku neprijmú.

Zbližovanie medzi Ruskom a Severnou Kóreou treba vnímať v tomto kontexte: Je to práve nová ruská zahraničná politika, ktorá podáva ruku každému, kto je ochotný ju prijať, a vytvára tak nový svetový poriadok založený na rešpekte a rovnosti medzi štátmi. A to bez toho, aby sa obávala, čo si o tom pomyslí Západ.

Zdroj: https://anti-spiegel.ru/2024/russland-und-nordkorea-schliessen-umfassenden-partnerschaftsvertrag/

Páčil sa vám článok? Prepošlite ho ďalej.