Kettner Edelmetalle, 19.07.2024
fotka: Nemecký energetický model odumiera, zatiaľ čo nemecké hospodárstvo nie je konkurencieschopné. Aký hospodársky vplyv má táto energetická kríza na nemecké hospodárstvo?
Energetická politika Nemecka v posledných rokoch pripomína slepý útek do hospodárskej priepasti. Zatiaľ čo sa politici oháňajú ambicióznymi klimatickými cieľmi, kedysi hrdá priemyselná krajina čelí energetickému priemyslu v troskách. Príčiny sú domáce a sú výsledkom osudovej zmesi ideologickej zaslepenosti, nedostatku ekonomických znalostí a krátkozrakého neplánovania.
V centre katastrofy je takzvaný merit order, ktorý je základom tvorby cien elektrickej energie. Tento systém, ktorý mal kedysi zabezpečiť spravodlivé ceny, bol politickými zásahmi dovedený do absurdity. Odstavenie jadrových elektrární a unáhlené vyradenie uhoľných elektrární z prevádzky postavili zásluhovosť na hlavu. Výsledok: cenu teraz častejšie určujú drahé plynové elektrárne, pričom chýbajú výhodné kapacity základného zaťaženia.
Nemecko v energetickej kríze
Dodávky energie majú pre priemyselné podniky zásadný význam, najmä ceny elektriny a plynu. Nemecko čelí veľkým problémom v oblasti dodávok energie, ktoré sa týkajú sektora elektrickej energie aj plynu.
Žiadny autor #detských kníh na #tajnom stretnutí:
“Nemožno vylúčiť, že Nemecko opäť skĺzne do energetickej krízy, keďže jadrové elektrárne už nie sú v sieti, tvrdili úradníci.Preto by o interných konzultáciách nemalo uniknúť ani slovo ,…pic.twitter.com/vztAraAeuX
–Evi Denz (@ElefantImRaum2 )16. februára 2024
Jedným z dôležitých aspektov je merit order, ktorý určuje poradie využívania elektrární podľa ich marginálnych nákladov. Najlacnejšie vyrábajú elektrinu jadrové elektrárne za 1 – 2 centy za kilowatthodinu, nasleduje hnedé uhlie (10 centov), čierne uhlie a nakoniec plyn. Cena elektriny sa určuje podľa toho, ktorá elektráreň je ešte potrebná ako najdrahšia.
Poradie výhodnosti sa zmenilo v dôsledku odstavenia elektrární spaľujúcich hnedé a čierne uhlie a zníženia spotreby jadrovej energie. V dôsledku toho teraz častejšie určujú cenu drahšie plynové elektrárne a celková cena elektriny rastie. Opätovné uvedenie odstavených elektrární do prevádzky by mohlo ceny opäť znížiť.
Ceny elektriny na burze prudko vzrástli už pred vojnou na Ukrajine. Počas pandémie boli v Európe odstavené kapacity elektrární. Keď sa dopyt opäť zvýšil, viedlo to k nedostatku a zvýšeniu cien. Ruská invázia na Ukrajinu tento efekt ešte zhoršila.
Čísla hovoria jasnou rečou: jadrové elektrárne vyrábajú elektrinu za 1 – 2 centy za kilowatthodinu, elektrárne na hnedé uhlie za približne 10 centov. Namiesto využívania týchto nákladovo efektívnych možností sa však politici rozhodujú pre drahé a nestabilné obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú sprevádzané plynovými elektrárňami, ktoré zvyšujú cenu do závratných výšok.
Európske obchodovanie s emisiami CO2, kedysi oslavované ako trhový nástroj na znižovanie emisií, sa ukazuje ako klinec do rakvy nemeckého priemyslu. Pri cenách certifikátov, ktoré niekedy presahujú 100 eur za tonu CO2, sa aj efektívne konvenčné elektrárne dostávajú do neefektívneho stavu. Elektrárne spaľujúce hnedé uhlie platia navyše 9,4 centa za kWh, elektrárne spaľujúce čierne uhlie 7,4 centa a dokonca aj elektrárne spaľujúce plyn 4,2 centa. V mnohých prípadoch toto politicky motivované zvýšenie cien dokonca prevyšuje pôvodnú burzovú cenu elektriny.
Z prednášky Prof. Dr. Fritza Vahrenholta: „Veľká energetická kríza a ako ju môžeme prekonať“. Zdroj: FundResearchTV
Preklad grafiky:
Zvýšenie cien elektriny je politicky zámerné: Európska komisia povolila päťnásobné zvýšenie cien certifikátov CO2!
Ceny elektriny boli 5 centov za kilowatthodinu. Ceny elektriny sa kvôli certifikátom CO2 zvýšili o 100 eur za tonu:
Elektráreň spaľujúca hnedé uhlie plus 0,94 kg/Kwh = 9,4 centov/Kwh na 15,4 centov/Kwh
Elektráreň na čierne uhlie plus 0,735 kg/Kwh = 7,4 centov/Kwh na 12,4 centov/Kwh
Plynová elektráreň plus 0,420 kg/Kwh = 4,2 centov/Kwh až 9,2 centov/Kwh
Ceny elektrickej energie sa zdvojnásobili až strojnásobili len v dôsledku obchodovania s európskymi certifikátmi.
Dôsledky pre priemysel sú zničujúce. S cenami elektriny vo výške 13 centov za kWh, ktoré sú obmedzené polovičnou cenovou brzdou, už energeticky náročné odvetvia, ako sú chemický priemysel, oceliarsky priemysel a výroba hliníka, nemôžu v Nemecku vyrábať konkurencieschopne. Pre porovnanie, ceny elektriny v USA alebo Číne sa pohybujú okolo 3 centov za kWh. Domnievať sa, že nemecké podniky môžu za týchto podmienok prežiť v globálnej konkurencii, hraničí so stratou politickej reality.
Neúspešná transformácia energetiky vedie k energetickej kríze
Toľko oslavovaná energetická revolúcia sa ukazuje ako kolosálne zlé riadenie. Veterná a solárna energia, piliere zelenej energetickej revolúcie, sa na spotrebe primárnej energie v Nemecku podieľajú len 5,1 %. Počas bezvetria a zamračených dní, ktoré nie sú v našich zemepisných šírkach zriedkavé, musia zasiahnuť konvenčné elektrárne, ktoré boli predtým politicky pranierované.
Veterná a solárna energia sa v súčasnosti podieľajú na spotrebe primárnej energie v Nemecku len 5,1 %. Na dosiahnutie klimatických cieľov by sa tento podiel musel výrazne zvýšiť. Zároveň by sa museli vytvoriť veľké skladovacie kapacity, ktoré by kompenzovali nestále dodávky.
Predčasné ukončenie využívania jadrovej energie je vyvrcholením chyby v energetickej politike. Posledné jadrové elektrárne budú vyradené zo siete do apríla 2023, čím sa stratí 4500 megawattov zabezpečenej kapacity. Domnievať sa, že túto kapacitu možno v krátkom čase nahradiť veternou a slnečnou energiou, hraničí s popieraním reality.
Dokonca aj rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie, prestížny projekt energetickej transformácie, sa zastavuje. Rastúce kapitálové a materiálové náklady spôsobujú, že veterná energia pri cene 6 centov za kWh je v Nemecku nehospodárna. Výsledkom sú miliardové straty popredných spoločností v oblasti veternej energie, ako sú Siemens Gamesa a Nordex.
Zdá sa, že politickí činitelia sú uväznení vo svojej ideologickej bubline a nevidia ekonomickú realitu. Namiesto toho, aby hľadali pragmatické riešenia, uviazli na dogmatických pozíciách. Frakovanie, technológia, ktorá by sa v Nemecku mohla realizovať bezpečnejšie ako v USA, je naďalej zakázaná. Obnovenie prevádzky elektrární na hnedé uhlie s najmodernejším zachytávaním CO2 sa kategoricky odmieta, hoci by mohlo byť mostom k udržateľnejším dodávkam energie.
Energetická kríza v Nemecku má mnoho príčin a predstavuje pre priemysel veľké výzvy. Riešenie si vyžaduje otvorené technológie a pragmatické prístupy, ktoré zohľadňujú bezpečnosť dodávok, hospodársku efektívnosť a ochranu klímy.
Vzhľadom na energetickú krízu v Nemecku a hroziacu deindustrializáciu je rozumné investovať do drahých kovov. Tie ponúkajú stabilný a bezpečný spôsob ochrany majetku bez ohľadu na hospodárske turbulencie.
Poradie podľa zásluh a jeho vplyv na cenu elektriny
Merit order je základným pojmom pre určovanie ceny elektriny na burze. Opisuje poradie, v akom sú elektrárne nasadzované podľa ich hraničných nákladov. Najskôr sa využívajú elektrárne s najnižšími variabilnými nákladmi a potom drahšie elektrárne. Cena elektriny sa určuje podľa najdrahšej elektrárne, ktorá je ešte potrebná.
V Nemecku vyzerá poradie podľa zásluh zvyčajne takto:
1. jadrové elektrárne: 1 – 2 centy/kWh (vrátane likvidácie a rekonštrukcie jadrovej elektrárne)
2. hnedé uhlie: 10 centov/kWh (vrátane ceny CO2)
3. čierne uhlie: 20 centov/kWh (vrátane ceny CO2)
4. plynové elektrárne: 30-40 centov/kWh (vrátane ceny CO2)
Politické rozhodnutia o odstavení jadrových a uhoľných elektrární posunuli poradie zásluh. V dôsledku toho teraz častejšie určujú cenu drahé plynové elektrárne. To vedie k všeobecnému zvýšeniu cien elektrickej energie. To znamená, že drahšie elektrárne teraz častejšie určujú cenu. Opätovné uvedenie odstavených elektrární do prevádzky by mohlo ceny opäť znížiť.
Vývoj cien elektrickej energie a príčiny energetickej krízy
Ceny elektriny na burze prudko vzrástli už pred vojnou na Ukrajine. V roku 2021 bola priemerná cena na burze približne 50 eur za megawatthodinu (5 centov/kWh). Ceny začali rásť v polovici roka 2021 a koncom roka dosiahli vrchol na úrovni viac ako 200 EUR/MWh.
Dôvody nárastu cien:
1. vyraďovanie kapacít elektrární z prevádzky počas pandémie koronavírusu
2. rýchle oživenie hospodárstva a rastúci dopyt po elektrine
3. nedostatok pri súčasnom znížení výrobnej kapacity
Invázia Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 opäť výrazne zintenzívnila rast cien. Ceny miestami dosahovali maximálnu hodnotu viac ako 500 EUR/MWh.
Z prednášky Prof. Dr. Fritza Vahrenholta: „Veľká energetická kríza a ako ju môžeme prekonať“. Zdroj: FundResearchTV
Preklad grafiky:
Ceny plynu sa v roku 2021 zvýšili štvornásobne, po eskalácii situácie na Ukrajine osemnásobne
Od roku 2017 bolo v Európe vyradených z prevádzky viac ako 20 000 megawattov uhoľných elektrární, z toho 11 000 megawattov len v Nemecku
K tomu sa pridáva vyraďovanie jadrových elektrární v Nemecku, a to 4 500 megawattov len v roku 2021
Na začiatku pandémie koronavírusu to nebol problém. Ale po oživení hospodárstva v roku 2021 museli na výrobu elektriny nastúpiť drahé plynové elektrárne. Celosvetový nedostatok plynu tento efekt ešte zhoršil. Efekt Ukrajiny sa pridá od februára 2022.
Obchodovanie s emisiami CO2 a jeho vplyv na ceny elektrickej energie
Európske obchodovanie s CO2 je ďalším dôležitým faktorom vývoja cien elektrickej energie. Ceny certifikátov sa zvýšili z približne 20 eur za tonu niekedy až na viac ako 100 eur. To má obrovský vplyv na výrobné náklady elektrární na fosílne palivá:
– Elektrárne spaľujúce hnedé uhlie: dodatočné náklady 9,4 centov/kWh
– Elektrárne na čierne uhlie: dodatočné náklady 7,4 centov/kWh
– Plynové elektrárne: dodatočné náklady vo výške 4,2 centov/kWh
Tieto náklady na CO2 čiastočne prevyšujú pôvodnú burzovú cenu elektriny. Sú politicky želaným nástrojom na zníženie emisií CO2, ale vedú k výraznému zvýšeniu nákladov na výrobu elektriny.
Vplyv na priemysel
Vysoké ceny energie predstavujú obrovskú hrozbu pre konkurencieschopnosť nemeckého priemyslu. Energeticky náročné odvetvia, ako sú chemický priemysel, oceliarstvo alebo hlinikárenstvo, môžu len ťažko ekonomicky vyrábať pri cenách elektrickej energie 13 centov/kWh, ktoré sú obmedzené cenovou brzdou elektrickej energie.
Pre porovnanie, ceny elektrickej energie v USA alebo Číne sa pohybujú okolo 3 centov/kWh. To vedie k obrovským konkurenčným nevýhodám pre nemecké podniky. Napríklad spoločnosť BASF má len v dôsledku vyšších cien elektriny a plynu dodatočné náklady vo výške 2,2 miliardy eur. V dôsledku toho sa investície presúvajú do zahraničia a v Nemecku sa rušia pracovné miesta.
V súvislosti s energetickou krízou v Nemecku a hroziacou deindustrializáciou je Kettnerov balík na ochranu pred krízou vynikajúcou voľbou. Ponúka univerzálny a bezpečný spôsob ochrany a zachovania vášho majetku v čase krízy.
Výzvy spojené s prechodom na energetiku
Prechod na energetiku predstavuje pre Nemecko obrovské technické a hospodárske výzvy. Veterná energia v Nemecku má kapacitu plného zaťaženia 2200 hodín, solárna energia 1000 hodín – s 8760 hodinami ročne. To znamená, že počas mnohých dní musia konvenčné elektrárne zabezpečovať dodávky.
Príklad: Počas bezveterného zimného dňa je v Nemecku potrebných približne 60 000 megawattov energie. V konkrétny deň by z toho len 6 000 MW pochádzalo z veternej energie, 3 000 MW zo slnečnej energie a 48 000 MW z uhlia, plynu a jadrovej energie.
Podiel veternej a slnečnej energie na primárnej spotrebe energie v Nemecku je v súčasnosti len 5,1 %. Na dosiahnutie klimatických cieľov by sa tento podiel musel výrazne zvýšiť. Zároveň by sa museli vytvoriť veľké skladovacie kapacity, aby sa vyrovnala nestála dodávka.
Jadrová energia a jej úloha
Odstavenie jadrových elektrární v Nemecku sa hodnotí kriticky. V roku 2022 boli odstavené tri elektrárne, posledné tri boli odstavené v apríli 2023. To malo za následok stratu 4500 megawattov zabezpečenej kapacity, ktorú nie je možné v krátkom čase nahradiť.
Problémy s rozširovaním obnoviteľných zdrojov energie
Rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie sa v súčasnosti tiež zastavuje. Rastúce kapitálové a materiálové náklady spôsobujú, že veterná energia je v Nemecku pri cene 6 centov za kWh nehospodárna. Veľké spoločnosti zaoberajúce sa veternou energiou, ako napríklad Siemens Gamesa a Nordex, zaznamenali v posledných rokoch miliardové straty.
Skladovanie prebytočnej elektrickej energie pomocou vodíka, ktoré politici chvália ako všeliek, sa pri bližšom pohľade ukazuje ako energetické a ekonomické šialenstvo. Pri premene na vodík a opätovnej premene na elektrinu sa stráca až 40 – 60 % energie. Výsledné ceny elektrickej energie vo výške 30 – 50 centov za kWh sú smrteľným ortieľom pre každý energeticky náročný priemysel.
Možné riešenia na záchranu Nemecka ako priemyselnej lokality:
1. frakovanie na ťažbu zemného plynu v Nemecku: táto technológia sa považuje za bezpečnejšiu ako v USA, ale je politicky kontroverzná. Nemecko má zásoby zemného plynu, ktoré by mohli vystačiť na 20 – 40 rokov.
Aus dem Vortrag von Prof. Dr. Fritz Vahrenholt: „Die Große Energiekrise und wie wir sie bewältigen können“. Quelle: FundResearchTV
Umožnenie ťažby zemného plynu frakovaním v Nemecku, ktorá je v Nemecku zakázaná od roku 2017
2. Wiederinbetriebnahme von Braunkohlekraftwerken mit CO2-Abscheidung und -Speicherung (CCS): Die Technologie wurde in Deutschland entwickelt (Projekt „Schwarze Pumpe“), ist aber gesetzlich verboten. Norwegen hat angeboten, CO2 in leeren Erdgasfeldern zu speichern.
3. Längerer Betrieb der Kernkraftwerke: Dies könnte kurzfristig die Versorgungssicherheit erhöhen und Strompreise senken.
Energiekrise leitet die Deindustrialisierung Deutschlands ein
Die aktuelle Energiepolitik ist nichts weniger als eine Deindustrialisierung Deutschlands durch die Hintertür. Wenn nicht schnell ein Umdenken einsetzt, wird Deutschland seine Position als führende Industrienation verlieren. Die Abwanderung von Unternehmen, der Verlust von Arbeitsplätzen und Know-how sind bereits in vollem Gange, wenn man bei BASF, Bosch, Miele,Mercedes-Benz, VW oder anderen deutschen Großkonzernen hinschaut. Es ist ein Weckruf an die Politik: Kehrt zurück zu einer vernunftbasierten Energiepolitik, bevor es zu spät ist. Die Zukunft Deutschlands als Wirtschaftsstandort steht auf dem Spiel.
Zdroj: https://www.kettner-edelmetalle.de/wissen/energiekrise-made-in-germany
