Anti-Spiegel.ru, 29.12.2024
1. januára sa po takmer 50 rokoch skončí tranzit ruského plynu cez ukrajinský plynovod. Je preto čas pozrieť sa ešte raz na históriu tranzitu plynu a ukázať, čo s ňou majú spoločné Severné prúdy a ako politici a médiá dezinformovali ľudí.
Ukrajinská vláda 1. januára po takmer 50 rokoch ukončí tranzit ruského plynu cez ukrajinský plynovod tým, že nepredĺži platnosť tranzitnej zmluvy. Ukrajinská vláda tvrdí, že tým poškodzuje Rusko, ale v skutočnosti poškodzuje najmä seba a členské štáty EÚ.
Bankrotujúca Ukrajina zarábala na tranzite plynu takmer miliardu dolárov ročne, čo je pre zbankrotovanú krajinu veľa peňazí. Kyjev sa však spolieha na to, že EÚ, ktorá svojimi finančnými injekciami udržiava kyjevský režim pri živote, nahradí aj tieto peniaze.
Ukončenie ukrajinského tranzitu zvýši ceny plynu v EÚ. Jedným z dôvodov je, že sa zníži množstvo plynu dostupného v Európe, čo sa samozrejme môže v určitom momente kompenzovať inými dodávkami. Všetky alternatívy sú však výrazne drahšie ako ruský plyn z plynovodov, preto ceny plynu a energií v Európe zostanú výrazne vyššie, ako boli v čase dodávok ruského plynu a ropy.
Rusko síce prichádza o príjmy z vývozu plynu, ale keďže objem dodávok cez ukrajinský plynovod v posledných rokoch aj tak klesal, finančné škody, ktoré Rusko utrpelo, sa udržujú v zvládnuteľných medziach. Účet naopak platia štáty EÚ, ktorých ekonomiky strácajú konkurencieschopnosť v dôsledku zvýšených nákladov na energie a ktoré musia Kyjevu kompenzovať aj stratu príjmov.
Čo to má spoločné s projektom Nord Stream
Výstavbu prvého plynovodu Nord Stream pôvodne EÚ dokonca podporovala, pretože plynovod mal do Európy priniesť viac naliehavo potrebného ruského plynu. To sa zmenilo v roku 2005, keď medzi Ruskom a Ukrajinou vznikol spor, pretože Ukrajina neplatila účty za plyn. Rusko nakoniec pohrozilo, že ak sa dovtedy nedosiahne dohoda, 1. januára 2006 preruší dodávky plynu na Ukrajinu. Medzi 1. a 3. januárom došlo k výkyvom v dodávkach plynu do Európy, pretože Ukrajina stiahla z plynovodov plyn, ktorý bol určený pre EÚ, ako o tom informovala napríklad BBC. Rusko a Ukrajina sa 4. januára 2006 dohodli na kompromise.
Okrem nezaplatených účtov sa spor sústredil na ceny, ktoré by Ukrajina mala platiť Rusku za plyn, a na podmienky tranzitu plynu do Európy, pričom Ukrajina chcela za tranzit viac peňazí.
Táto hra sa potom pravidelne opakovala, pričom Ukrajina opakovane neplatila svoje účty a potom de facto vydierala Európanov, aby zastavili tok plynu, ak nebudú akceptovať ukrajinské podmienky. O histórii plynových konfliktov som napísal veľmi dlhý a podrobný článok ešte v roku 2018.
Európski politici a médiá ignorujú fakty a namiesto toho obviňujú Rusko z vydierania Ukrajiny alebo EÚ, hoci Rusko nikdy neobmedzilo svoje dodávky Európanom, ale len prerušilo dodávky Ukrajine, keď sa opäť o niekoľko mesiacov omeškala s platbami. Ukrajina potom jednoducho presmerovala plyn určený pre EÚ k sebe a do Európy sa dostalo menej plynu, ako bolo objednané. V roku 2009 Ukrajina dokonca na niekoľko dní úplne zastavila tok plynu do Európy.
V dôsledku toho v európskom hospodárstve rástla túžba po novom plynovode, ktorý by obišiel nespoľahlivú tranzitnú krajinu Ukrajinu, čo bol ďalší dôvod výstavby prvého plynovodu Nord Stream.
V tom čase však už prebiehala politika Západu, ktorej cieľom bolo vraziť klin medzi Rusko a Ukrajinu a silou pritiahnuť Ukrajinu na Západ. Koncom roka 2004 sa uskutočnil prvý Západom organizovaný prevrat na Majdane, ktorý sa slávne nazýva „oranžová revolúcia“, a v roku 2008 NATO prvýkrát oficiálne ponúklo Ukrajine perspektívu budúceho členstva v NATO.
Práve preto chceli radikálni transatlantisti vtedy zabrániť výstavbe Nord Stream 1, pretože sa im páčila myšlienka, že budú mať prostriedok na vyvíjanie tlaku s ukrajinským tranzitom plynu a pro forma sa postavia na stranu Kyjeva, ktorý bol prirodzene proti Nord Stream, pretože alternatívna trasa plynu cez Baltské more by Kyjev pripravila o možnosť vydierať Rusko a Európanov tranzitom plynu.
Nord Stream 2 vs. tranzit plynu
V súvislosti s tým, že Kyjev teraz sám končí s tranzitom plynu do Európy, je užitočné pripomenúť si obdobie, keď sa Nord Stream 2 budoval, ak chcete pochopiť, ako západné médiá a politici klamali ľudí.
Keďže európska – a najmä nemecká – ekonomika chcela čoraz viac lacného ruského plynu, v roku 2013 sa začalo plánovanie projektu Nord Stream 2. Koncom roka 2014 sa však začal druhý prevrat na Majdane, ktorý napokon vyniesol k moci na Ukrajine protiruské sily a upevnil protiruský kurz Kyjeva vrátane vojny proti ruskému obyvateľstvu v Donbase.
Odvtedy je argumentom transatlantistov, že Rusko využije Nord Stream 2 na vydieranie Ukrajiny a ukončí tranzit plynu cez Ukrajinu. Argumentovalo sa tým, že tranzit plynu je pre Ukrajinu s jej príjmami životne dôležitý a že zlé Rusko by mohlo Kyjev finančne vysušiť, ak by zastavilo tranzit cez Ukrajinu. Nord Stream 2 sa preto musí zabrániť.
USA boli proti Nord Stream 1 aj Nord Stream 2, pretože chcú predávať svoj frakovaný plyn do Európy. V tom istom čase, keď sa budoval Nord Stream 1, sa v USA začala rozširovať ťažba ropy a plynu prostredníctvom frakovania. Z tohto dôvodu USA aktívne vystupovali proti výstavbe Nord Stream 2 a dokonca uvalili sankcie na európske spoločnosti, ktoré sa podieľali na výstavbe plynovodu, samozrejme, pod zámienkou, že si chcú zabezpečiť príjmy z tranzitu plynu na Ukrajinu.
Pod tlakom USA podpísali Nemecko a USA v lete 2021 dohodu s pekným názvom „Spoločné vyhlásenie USA a Nemecka na podporu Ukrajiny, európskej energetickej bezpečnosti a našich klimatických cieľov“, v ktorej sa zdôraznila Ukrajina a jej úloha ako tranzitnej krajiny zemného plynu a v ktorej sa Nemecko zaviazalo „zabezpečiť, aby Rusko nepoužívalo žiadny plynovod vrátane Nord Stream 2 na dosiahnutie agresívnych politických cieľov využívaním energie ako zbrane“. Okrem toho Nemecko prijalo celý rad finančných záväzkov voči Kyjevu.
A víťazom je…
O ničom z toho sa dnes v západných médiách neinformuje. Kyjev sa zrazu (na vlastnú škodu) vzdáva tranzitu plynu, o ktorý Ukrajina a Západ údajne celé roky bojovali, a EÚ sa (tiež na vlastnú škodu) lúči s lacným ruským plynom, ktorý bol kedysi základom európskeho hospodárskeho úspechu, a teda aj európskej prosperity.
USA vyhodili do vzduchu Severné prúdy v septembri 2022, čím upevnili závislosť Európy od amerického frakovaného plynu. Teraz USA pokračujú vo svojej politike vytláčania Ruska z európskeho trhu s plynom a podporujú ukončenie ukrajinského tranzitu plynu, ktorý bol pre ne v minulosti údajne taký dôležitý, že dokonca uvalili sankcie na svojich európskych „spojencov“, aby zabránili Nord Stream 2 a údajne ochránili ukrajinský tranzit plynu.
Teraz zostáva už len plynovod Turk Stream, ktorý cez Turecko zásobuje lacným ruským plynom juhovýchodnú Európu a Maďarsko, ale USA už vyhlásili vojnu aj tomuto plynovodu. Už 27. marca 2024 Jeffrey Pyatt, námestník ministra zahraničných vecí USA pre energetiku, na tlačovej konferencii o úlohe Turecka v zásobovaní Európy energiou vyhlásil, že chce nahradiť ruský plyn prichádzajúci cez Turecko plynom z iných zdrojov.
Treba poznamenať, že nešlo o iniciatívu z Bruselu, ale z Washingtonu. Z toho jasne vyplýva, kto rozhoduje o trhu s plynom v Európe. A na šťastie sú to USA, ktoré z tohto vývoja profitujú najviac, pretože po prvé, teraz predávajú Európe svoj predražený frakovaný plyn, po druhé, robia Európu závislou od seba, pokiaľ ide o energetickú politiku, a po tretie, vyššie ceny energie v Európe spôsobujú, že európsky priemysel sa sťahuje do USA, čo zase oslabuje Európu ako hospodárskeho konkurenta.
Závislosť
Západ vždy tvrdil, že Európa sa stala závislou od Ruska, pokiaľ ide o dodávky ropy a plynu, a že Rusko používa ropu a plyn ako zbraň. Vždy to bol nezmysel, pretože Rusko je pre Európu spoľahlivým dodávateľom už takmer 50 rokov, a to napriek všetkým politickým krízam. Okrem toho bol ruský plyn pre Európu cenovo bezkonkurenčný, a preto sa americký frakovaný plyn dostal na európsky trh s plynom až po tom, ako z neho bol ruský plyn násilne vytlačený.
Reči o závislosti od Ruska boli nezmyslom aj z iného dôvodu, pretože tok plynu cez plynovody sa nedá jednoducho presmerovať inam. Závislosť bola teda vzájomná, pretože EÚ potrebovala lacný ruský plyn a Rusko potrebovalo európske peniaze.
V prípade USA je to inak, pretože tie dodávajú svoj frakovací plyn do Európy v tankeroch, ktoré sa dajú kedykoľvek presmerovať inam. Ak sa Európa stane politicky neposlušnou voči USA, USA môžu zajtra predať svoj frakovací plyn do Ázie, a ak ďalšie krízy na Blízkom východe spôsobia, že dodávky kvapalného plynu napríklad z Kataru do Európy nebudú rentabilné, pretože logistika bude príliš drahá, EÚ nemôže jednoducho nahradiť americký plyn. Najmä nie po tom, ako boli vyhodené do vzduchu severné prúdy.
Veľkým porazeným v tomto konflikte je teda Európa, ktorá sa teraz stala skutočne a jednostranne závislou, pokiaľ ide o energetickú politiku.
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obtěžující a automatické reklamy uvnitř článků, která někdy znesnadňuje čtení. Pokud to oceníte, budeme vám vděčni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o příspěvcích naleznete zde.
Našu prácu môžete teraz podporiť aj nákupom prostredníctvom webovej stránky jednej z našich partnerských spoločností. Váš nákup vás nebude stáť ani cent navyše a pomôže nám pokračovať v našej práci. Týmto odkazom sa dostanete do našich partnerských internetových obchodov https://www.clenskevyhody.sk/podpora/zdenek/
Prostredníctvom tohto odkazu si môžete uzatvoriť aj veľmi výhodné poistenie pre vaše auto PZP!
DÔLEŽITÉ! PROSÍM, POVOĽTE VŠETKY COOKIES!
Prajeme vám príjemné nakupovanie! 🙂
