Anti-Spiegel, 27.06.2024
Bulharsko by dnes mohlo byť oveľa prosperujúcejšou krajinou, keby neodmietlo rôzne rusko-bulharské projekty.
Bulharsko nie je krajinou, ktorá by v nemeckých médiách zohrávala významnú úlohu. V Rusku je to iné, pretože v Rusku je Bulharsko považované za niečo ako mladšieho brata a so skutočnou bolesťou sleduje, ako si Bulharsko čoraz viac škodí a prepisuje históriu v prospech blokovej disciplíny NATO.
Bulharsko by dnes mohlo byť energetickým centrom juhovýchodnej Európy, pretože pred desiatimi rokmi sa plánovalo položenie plynovodu South Stream z Ruska cez Čierne more do Bulharska. To by malému Bulharsku prinieslo mnoho miliárd ročne na tranzitných poplatkoch a lacnú energiu pre vlastnú krajinu. Bulharská vláda však pod tlakom EÚ projekt po roku 2014 zrušila. Pri počte obyvateľov len okolo 6,5 milióna by tieto miliardy priniesli krajine rozhodujúce príjmy.
Turecko však teraz tieto peniaze získava po vybudovaní plynovodu Turkish Stream.
Pred dvadsiatimi rokmi som tri roky pracoval v Bulharsku a dobre som sa tam dohovoril so znalosťou ruštiny, pretože takmer všetci Bulhari vtedy hovorili po rusky. Mimochodom, tieto dva jazyky sú si veľmi podobné. Aj názor Bulharov na Rusko bol vtedy prevažne pozitívny, aj keď sa, samozrejme, našli takí, ktorí sovietsku éru označovali za okupáciu. Celkovo však Bulhari vtedy vnímali Rusko aj ako veľkého brata.
Bulharov som vtedy spoznal aj ako veľmi historicky uvedomelých ľudí, v ktorých kolektívnej pamäti zohrávalo hlavnú úlohu “turecké jarmo”, t. j. stáročia trvajúca okupácia Osmanskou ríšou. Bulharsko a ďalšie krajiny juhovýchodnej Európy boli oslobodené od ruskej cárskej ríše v 19. storočí v rusko-tureckej vojne. Rusko však tieto krajiny nedobylo a neokupovalo, ale prepustilo ich na slobodu, čo si mnohí Bulhari pripomenuli, keď som sa s nimi vtedy rozprával.
Je preto o to zvláštnejšie, že súčasná bulharská vláda chce prepísať svoju históriu a postaviť krajinu proti Rusku. Na tento účel sa búrajú aj pamätníky. Prepisovanie histórie sa deje aj v Bulharsku.
Skutočnosť, že Bulharsko je v súčasnosti politicky proti Rusku a je oveľa chudobnejšie, ako by mohlo byť, v dôsledku odmietania spoločných hospodárskych projektov, je pravdepodobne jednou z príčin dlhodobej vládnej krízy v krajine, ktorá už dlhší čas nedokáže zostaviť stabilnú vládu.
Ruská tlačová agentúra TASS uverejnila článok o rusko-bulharských vzťahoch, ktorý som preložil.
Začiatok prekladu:
“Vecná konfrontácia”: čierne a biele pruhy v rusko-bulharských vzťahoch
Ruský faktor sa v bulharskom vnútropolitickom diskurze aktívne používa ako akési “strašidlo” a pri negatívnych udalostiach sa hľadá “ruská stopa”. Ruská veľvyslankyňa v Bulharsku Eleonóra Mitrofanova o tom hovorila v rozhovore s korešpondentom agentúry TASS pri príležitosti 145. výročia nadviazania diplomatických vzťahov, ale aj o časoch konštruktívnej spolupráce medzi oboma krajinami, prínose ZSSR k sociálnemu blahobytu Bulharov a výsledkoch júnových parlamentných volieb.
“Bilaterálne vzťahy medzi Bulharskom a Ruskom sú v súčasnosti prakticky na mŕtvom bode, ale život je pruhovaný a nepochybujem, že po súčasnej čiernej šnúre určite bude nasledovať biela. História, napriek všetkým pokusom o jej skreslenie, ukazuje skutočný stav našich bilaterálnych vzťahov. Rusko a Bulharsko majú dlhú a bohatú spoločnú históriu, ktorá siaha oveľa ďalej ako k dátumu nadviazania diplomatických vzťahov,” povedala.
Spoločná viera, spoločné písmo a slovanské korene spájajú národy Ruska a Bulharska od dávnych čias. To vysvetľuje osobitnú blízkosť, ktorá pretrváva aj v súčasných ťažkých časoch, uviedla ruská veľvyslankyňa. “Je preto poľutovaniahodné, že sa blížime k výročiu takmer 150 rokov bilaterálnych vzťahov v stave faktickej konfrontácie,” povedala Eleonóra Mitrofanova.
Začiatok
Dňa 7. júla 1879, po obnovení bulharského štátu, ruský diplomatický zástupca a generálny konzul Alexander Davidov odovzdal kniežaťu Alexandrovi Battenbergovi akreditačný list. Tento dátum sa považuje za oficiálny začiatok diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami.
Produktívna spolupráca
Každé výročie je predovšetkým príležitosťou na analýzu minulosti, počas ktorej boli aj časy produktívnej spolupráce. Ruské veľvyslanectvo spomenulo niekoľko takýchto období, z ktorých prvé sa začalo po skončení rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 – 1878. V tom čase Dočasná ruská civilná správa pod vedením kniežaťa Dondukova-Korsakova vytvorila prakticky od základov celý systém štátnej správy v Bulharsku. Zahŕňalo to ozbrojené sily, poštový systém, bankový systém, daňový systém a systém svetského a náboženského vzdelávania. Je príznačné, že aj na začiatku prvého ľudového zhromaždenia v krajine v roku 1879 sa bulharská civilná správa skladala prevažne z Bulharov.
“V tom čase išlo skutočne o vzostup krajiny a nie o skrytú ruskú kolonizáciu, o ktorej sa tu dnes často hovorí,” zdôraznila Mitrofanova počas rozhovoru.
Ďalšia fáza mimoriadne úzkej spolupráce v prospech bulharského štátu sa odohrala v období Sovietskeho zväzu, ktorý dnes Bulharsko označuje za “zločinecký komunistický režim”. V tomto období však krajina s obrovskou podporou ZSSR prešla rozsiahlou industrializáciou, rozvojom poľnohospodárstva a budovaním takých vyspelých priemyselných odvetví, ako je elektronika, strojárstvo a dokonca kozmonautika. V rokoch 1946 až 1986 sa HDP Bulharska zvýšil viac ako 14-krát a HDP na obyvateľa takmer 30-krát. Približne 80 % priemyselných kapacít, viac ako tretina poľnohospodárskych kapacít, až 90 % elektrickej energie, 70 % celkovej dĺžky dopravnej siete, 80 % celkovej plochy bytových, zdravotníckych, vedeckých a kultúrnych inštitúcií bolo vytvorených práve v týchto rokoch a výlučne na úkor materiálnych, technických a ľudských zdrojov Sovietskeho zväzu, ktoré boli poskytnuté bezplatne. A to bez zohľadnenia kompenzácie za dodávky bulharských výrobkov do ZSSR (Sovietsky zväz nakupoval tovar z Bulharska za ceny na svetovom trhu a predával ho Bulharsku za dotované ceny – pozn. TASS). V dôsledku toho sa Bulharsko dostalo na 28. miesto na svete, pokiaľ ide o životnú úroveň, ale teraz je na 43. mieste v rebríčku sociálnej starostlivosti.
“V nedávnej histórii, po rozpade socialistického systému, boli aj obdobia vzostupu rusko-bulharských vzťahov. V rokoch 2007 a 2008 boli dosiahnuté dohody o realizácii troch veľkých energetických projektov: jadrovej elektrárne Belene, plynovodu South Stream a ropovodu Burgas – Alexandropolis. Ak by sa tieto dohody realizovali, Bulharsko by dnes bolo významným vývozcom energie, ale bulharská strana odmietla tieto projekty realizovať. V rokoch 2017 – 2019 došlo k ďalšiemu otepleniu. V tom čase navštívil Sofiu patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill a premiér Dmitrij Medvedev, prezident Rumen Radev a [vtedajšia] ministerka zahraničných vecí Jekaterina Zacharievová,” pripomína Eleonóra Mitrofanova.
Bloková disciplína
Ruská veľvyslankyňa zdôraznila, že bulharské vedenie obetovalo všetky výsledky spolupráce po roku 2022 v záujme blokovej disciplíny. “Oficiálne kontakty sa neudržiavajú, riešenie aj naliehavých, nepolitických otázok, najmä fungovanie diplomatickej misie, bulharská strana sabotuje. Na medzinárodnej scéne sa Sofia jednoznačne pridržiava transatlantického postoja a pripája sa ku všetkým nezákonným reštriktívnym opatreniam Bruselu a Washingtonu voči našej krajine, dokonca preberá iniciatívu. Ruský faktor sa vo vnútropolitickom diskurze používa ako akési “strašidlo” a za každou negatívnou udalosťou v krajine sa hľadá “ruská stopa”,” povedala Mitrofanovová.
V súvislosti s udalosťami na Ukrajine diplomatka poznamenala, že Bulharsko sa najprv dobrovoľne stalo rukojemníkom a potom nepriamym účastníkom ukrajinského konfliktu, s ktorým pôvodne nemalo nič spoločné. “Sofia sa svojím konaním zaradila medzi krajiny, ktoré sú voči nám nepriateľské. Ťažko povedať, do akej miery si bulharské elity uvedomujú nebezpečenstvo eskalácie napätia, ale zatiaľ nevidíme žiadnu pozitívnu zmenu kurzu voči Rusku. Bulharsko sa striktne riadi pokynmi jednotného centra,” vysvetlila.
Cirkevný rozkol?
Ruská veľvyslankyňa poukázala aj na napätie vo vzťahoch medzi Bulharskou pravoslávnou cirkvou a Ruskou pravoslávnou cirkvou, ktoré vzniklo tým, že niekoľko hierarchov Bulharskej pravoslávnej cirkvi sa zúčastnilo na spoločnej bohoslužbe s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom a ukrajinskými rozkolníkmi, predstaviteľmi tzv.
“Znepokojuje nás aj vznikajúca cirkevná konfrontácia. Podľa môjho názoru Američania podnikajú všetky možné kroky, aby Bulharská pravoslávna cirkev uznala Pravoslávnu cirkev Ukrajiny a rozkolníkov. Agresívne tu pôsobí aj “Fanar” (neoficiálny názov konštantínopolského patriarchátu, ktorý sa nachádza v rovnomennej štvrti v Istanbule – pozn. TASS), na čele ktorého stojí patriarcha Bartolomej. Teraz uskutočňuje zvláštnu politiku, keď na cirkevné podujatia privádza rozkolníkov z Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, hoci neboli pozvaní. Je pre mňa veľmi ťažké posúdiť, čo sa deje v bulharskej cirkvi, je to mimo našej kontroly. Vieme však, že bulharská a ruská pravoslávna cirkev sú sestry a udržiavajú najužšie vzťahy. Chcel by som pripomenúť, že schizmu, ktorú na bulharskú pravoslávnu cirkev uvalili Gréci v roku 1872, zrušila ruská cirkev, ktorá tu obnovila aj patriarchát. Ruská pravoslávna cirkev zohrala veľmi pozitívnu úlohu pri obnovení jednoty Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Dúfam, že bulharskí vládcovia sú dostatočne múdri, aby zabránili novému rozkolu,” povedala Mitrofanova.
Žiadny dôvod na optimizmus
Predčasné parlamentné voľby sa v Bulharsku konali 9. júna a v novom 50. parlamente sú zástupcovia siedmich politických združení, ale politická scéna sa v skutočnosti nezmenila. Voľby vyhrala strana Občania za európsky rozvoj Bulharska, ktorá je v koalícii so Zväzom demokratických síl, a prezident Rumen Radev ju v najbližších dňoch poverí zostavením vlády. Existujú však vážne pochybnosti, či získa podporu 121 poslancov v 240-člennom parlamente a či bude schopná tento mandát úspešne realizovať. Päť zo siedmich politických aliancií už oznámilo, že nepodporia víťaza a budú uvažovať o vytvorení vlády odborníkov, keď príde čas na tretí a posledný pokus.
“Po predčasných parlamentných voľbách sa v Bulharsku nič podstatné nezmenilo, sme len vonkajšími pozorovateľmi v tomto procese a budeme spolupracovať s vládou, ktorá zvolí parlament. Ak bude obojstranná vôľa, existuje šanca na normalizáciu vzťahov. Som od prírody optimista, ale myslím si, že Bulharsko ako lojálny člen EÚ a NATO bude striktne dodržiavať nimi stanovený medzinárodný kurz. Chcel by som bulharskému ľudu popriať veľa šťastia. História, napriek všetkým pokusom o jej skreslenie, ukazuje skutočný stav vecí v našich bilaterálnych vzťahoch,” povedala Mitrofanova.
Koniec prekladu