Autor článku: Peter Poláček
Dnes sa zo zakázanej komnaty pozrieme na INFERNO interaktívnej simulácie nášho sveta druhýkrát. Aký bude náš druhý obraz, ktorý uvidíme?
Interaktívna simulácia nášho svet je vzdelávacím trenažérom života. Jej účelom je dať možnosť vzdelania života každému bez rozdielu. Zmyslom je umožniť výber tých, čo obstoja – tých, ktorí sú pripravení na vstup do reality – sveta večného života.
Vnútorný stav každej identity, ktorá vstúpila do reality – sveta večného života charakterizuje: „1. oddanosť, 2. vernosť, 3. vytrvalosť, 4. láska , 5. radosť, 6. pokoj, 7. dobro.“
Na uvedených siedmich vnútorných stavoch sú postavené taktiež vzťahy mužského a ženského princípu, ktoré tak v tandemovej spolupráci vytvárajú dva podsystémy každého kvantového superpočítača.
Výsledkom je absolútna obojstranná dôvera spojená s neskutočným a veľmi ťažko opísateľným citom nekonečného naplnenia, spokojnosti a rovnováhy. Ťažko opísateľný spomínaný cit predstavuje syntézu oddanosti, vernosti, vytrvalosti, lásky, radosti, pokoja a dobra. Pre zjednodušenie ho pomenujem jedným slovom ĽÚBOSŤ. Každá identita má v sebe zakódovanú motiváciu dosiahnuť tento cit.
Obraz citu ľúbosti – obojstranná dôvera spojená s neskutočným a veľmi ťažko opísateľným citom nekonečného naplnenia, spokojnosti a rovnováhy.
Z pozorovania INFERNA interaktívnej simulácie nášho sveta je však zrejmé, že u tých, ktorí používajú MŔTVU VODU – predstavy na dosiahnutie JA CHCEM MAŤ NIEKOHO, zo spomínanej zakódovanej motivácie vzišiel úplný protiklad citu ĽÚBOSTI – absolútne toxická, opojná a deštruktívna EMÓCIA MOCI.
EMÓCIA MOCI je tak nesmierne opojná, že ten, kto ju ešte neskúsil ju chce skúsiť prvý krát. Ten kto ju raz skúsil, ju chce skúsiť opakovane.
EMÓCIA MOCI vzniká prostredníctvom napĺňania predstáv v rozsahu JA CHCEM MAŤ NIEKOHO väčšinou za použitia NÁSILIA alebo hrozby jeho použitia.
V slovenskej ľudovej rozprávke „O dvanástich mesiačkoch“ Holena tri krát používa voči Maruške hrozbu použitia násilia: „„Ty švandro, ty gryňo, ty, čože máš vravieť, keď ti ja rozkážem?“ obkríkla sa na ňu Holena. „Choď mi zo dverí, a ak nedonesieš z hory fialiek, zabijem ťa!“ hrozila ešte k tomu…“
V slovenskej ľudovej rozprávke „Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná“ opisuje samotná kráľovná svoju cestu používania násilia: „ale že som za mladi veľké hriechy páchala a napokon aj vlastného muža zabila“.
V slovenskej ľudovej rozprávke „Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená“ je následkom JA CHCEM až deväťnásobná vražda tehotných žien: „Tento môj otec dakedy sa bol zaprisahal, že on žiadno dieťa nechce mať. A predsa sa raz oženil. A preto svoju prvú ženu, keď mala porodiť, preklal, aby to dieťa z nej na svet nemohlo. A tak potom urobil i s druhou i s treťou svojou ženou až do deviatej.“ Pri dosahovaní JA CHCEM MAŤ NIEKOHO sa naozaj častokrát používa to najbrutálnejšie NÁSILIE, lebo len pohľad na ponižovanie, utrpenie a bolesť vyvolanú použitím brutálneho násilia doslova vyvoláva extázu EMÓCIE MOCI.
Pripomeňme si, že tak ako v Puškinovej rozprávke „O rybárovi a Rybke“ sa aj v interaktívnej simulácii nášho sveta všetko pritom začalo jedným malým, takmer bezvýznamným JA CHCEM MAŤ NIEČO.
Ak má niekto pochybnosti o tom s akou ľahkosťou ľudia páchajú NÁSILIE, nech sa zoznámi a následne aj zamyslí nad výsledkami Milgramovho experimentu…
Existencia NÁSILIA bola vždy podporovaná aj temnou identitou Boh. Prečo? Bez násilia by totiž neboli vojny a bez vojen by nebolo možné regulovať interaktívnu simuláciu nášho sveta. Odpovede na otázku, prečo je tomu tak poskytol Calhounov experiment s myšami… Zmyslom regulačného mechanizmu z pohľadu temnej identity Boh bolo totiž predĺženie životnosti do samodeštrukcie spejúceho INFERNA interaktívnej simulácie nášho sveta.