ECB bije na poplach: vo svojej najnovšej správe o finančnej stabilite varuje pred možnými dôsledkami slabého hospodárskeho rastu v Európe, ktorý by mohla ešte zhoršiť hroziaca obchodná vojna s USA. Takáto negatívna špirála by mohla mať značne negatívny vplyv na ekonomiku a tvrdo zasiahnuť podniky aj súkromné domácnosti. Existuje len jedno riešenie.
EPOCH TIMES, Patrick Langendorf, 21.11.2024
OBRÁZOK: ECB varuje pred začarovaným kruhom v Európe.foto: Kirill Kudryavtsev/AFP via Getty Images
Európska centrálna banka (ECB) varuje pred zvýšenou zraniteľnosťou finančného systému v eurozóne v súvislosti so slabým hospodárskym rastom a narastajúcimi konfliktami vo svetovom obchode. „Vyhliadky finančnej stability sú zahmlené zvýšenou makrofinančnou a geopolitickou neistotou, ako aj rastúcou neistotou v obchodnej politike,“ uviedol v stredu viceprezident ECB Luis de Guindos na prezentácii polročnej správy Európskej centrálnej banky o finančnej stabilite.
Rast zostáva krehký. V geopolitickom prostredí, ktoré charakterizuje neistota, sa v súčasnosti objavujú aj obavy o výhľad svetového obchodu. „Okrem geopolitickej a politickej neistoty rastie aj napätie v globálnom obchode,“ píše de Guindos v úvode správy. To podľa de Guindosa zvyšuje riziko nepredvídateľných, ale extrémnych udalostí.
Centrálni bankári s obavami hľadia na USA
Centrálni bankári s obavami hľadia na USA, kde v prezidentských voľbách zvíťazil Donald Trump. Počas volebnej kampane zvolený prezident opakovane avizoval vyššie dovozné clá. Ak Trump svoje hrozby naplní, EÚ už tiež oznámila protiopatrenia. Takáto obchodná vojna, pred ktorou centrálni bankári varujú, by v dôsledku toho pravdepodobne tvrdo zasiahla hospodárstvo eurozóny.
Podľa bankárov ECB sa finančné trhy doteraz ukázali ako odolné. Výkyvy na akciových trhoch sa však opäť zvýšili. Vysoké ceny akcií a koncentrácia rizík – najmä na akciových trhoch – v súčasnosti spôsobujú, že finančné trhy sú náchylnejšie na náhle korekcie cien smerom nadol. K takejto obávanej korekcii by mohlo dôjsť, ak by účastníci trhu rýchlo zmenili svoje ocenenie akcií alebo iných finančných nástrojov. Takéto zmeny sú často vyvolané zmenami ekonomických vyhliadok alebo nepredvídateľnými vonkajšími udalosťami.
ECB svojím varovaním pred výkyvmi na akciových trhoch udáva oveľa negatívnejší tón ako v jarnej správe o finančnej stabilite. Vtedy Luis de Guindos v úvode správy napísal:
„Podmienky finančnej stability sa od zverejnenia posledného vydania správy o finančnej stabilite zlepšili.“
Krátkodobé riziko „hlbokej recesie s rastúcou nezamestnanosťou“, ktoré bolo pred šiestimi mesiacmi „hlavným dôvodom na obavy“, bolo z dnešného pohľadu „oveľa nižšie“, konštatovalo sa vtedy v správe. Zároveň sa dosiahol pokrok aj v „dezinflácii“.
V aktuálnej správe ECB sa tiež uvádza, že inflačné tlaky v Európe sa znížili. Finančné trhy sa však obávajú, že rast by mohol byť slabší, než sa očakávalo, píše de Guindos.
Vysoký štátny dlh sa stáva rizikom
Slabé štátne rozpočty v niektorých krajinách a pomalý rast zvyšujú riziko, že trhy by sa mohli opäť začať obávať o udržateľnosť dlhu. Spomedzi krajín, v ktorých sa úrokové platby v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili, správa v prehľade menuje Francúzsko, ako aj Taliansko.
Vysoká úroveň dlhu vo viacerých krajinách eurozóny obmedzuje politický manévrovací priestor vlád pri reakcii na negatívne šoky, upozorňuje ECB. Celkový dlh v eurozóne však v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) od vrcholu v časoch korunovej krízy klesol. Mnohé krajiny však stále vykazujú rozpočtové deficity. Vzhľadom na slabšie než očakávané hospodárske oživenie stoja vlády pred výzvou zosúladiť zníženie pomeru dlhu k HDP na prijateľnú úroveň s podporou hospodárskeho rastu. Viceprezident ECB de Guindos v tejto súvislosti kritizuje nedostatočnú disciplínu, ktorú niektoré krajiny prejavujú pri znižovaní miery zadlženosti.
„Primárne saldo má v zásade tendenciu sa v normálnych časoch obnovovať, čo je priamym dôsledkom zlepšenia hospodárskej situácie a jej vplyvu na príjmy verejnej správy,“ uvádza sa v správe. To by vládam umožnilo zvýšiť výdavky v reakcii na negatívne šoky. „Primárne saldá v mnohých krajinách eurozóny však v súčasnosti pravdepodobne zostanú pod úrovňou, ktorá sa zvyčajne pozoruje v čase krízy, čo znamená, že fiškálny priestor na reakciu na takéto šoky bude pravdepodobne obmedzený,“ uvádza sa ďalej v správe.
Podľa ECB by vysoké primárne deficity tiež sťažili poskytovanie dodatočných investícií na boj proti „štrukturálnym výzvam, ako sú klimatické zmeny, obrana a nízka produktivita“.
Správa tiež predpokladá, že dlh verejnej správy by sa v budúcnosti mohol zvýšiť, keďže sa zvýšila úroveň úrokových sadzieb, za ktoré si vlády v súčasnosti môžu požičiavať. Ani zníženie úrokových sadzieb v minulosti by to nezmenilo. Štátne dlhopisy, ktoré sú dnes splatné, by sa mohli preúverovať len za vyššiu cenu. Viceprezident ECB de Guindos vo svojej správe upozorňuje, že investori budú opäť venovať viac pozornosti vládnemu dlhu. Naznačuje preto, že investori by v budúcnosti mohli od vysoko zadlžených krajín požadovať ešte vyššie úrokové sadzby.
Nízke vyhliadky rastu zaťažujú spoločnosti
Tieto vysoké náklady na pôžičky spolu s pochmúrnymi vyhliadkami rastu zaťažujú aj spoločnosti. Celkovo sa však ECB domnieva, že úverové riziká sa zvyšujú len postupne. Malé a stredné podniky, ako aj chudobnejšie súkromné domácnosti by sa však mohli dostať pod tlak, ak bude hospodársky rast naďalej slabnúť.
Kríza štátneho dlhu by sa však mohla rozšíriť na podniky aj iným spôsobom: Ceny podnikových dlhopisov sa odvíjajú aj od cien štátnych dlhopisov. Konkrétne to znamená, že podniky musia platiť vyššie úroky za úvery, ak pôsobia v krajine, ktorej štátny dlh sa zvýšil. Ak si tieto podniky budú môcť požičiavať len za ešte vyššie úrokové sadzby alebo budú môcť reštrukturalizovať svoje dlhy len za menej výhodných podmienok, počet platobnej neschopnosti by sa mohol zvýšiť.
Slabší rast v kombinácii so zvýšením nezamestnanosti by mal vplyv aj na súkromné domácnosti: Tie by potom z pohľadu centrálnej banky mali väčšie problémy s ďalšou obsluhou svojich úverov.
Trh nehnuteľností je naďalej dôvodom na obavy
Trhy nehnuteľností sú pre ECB naďalej zdrojom obáv. Hoci sa ceny rezidenčných nehnuteľností počas sledovaného obdobia stabilizovali, problémy na trhu komerčných nehnuteľností pretrvávajú. Správa ako dôvody, prečo je trh komerčných nehnuteľností v eurozóne pod tlakom, uvádza najmä prácu na diaľku a elektronický obchod.
Správa o finančnej stabilite celkovo predpokladá, že počet nesplácaných úverov v sektore komerčných nehnuteľností sa bude zvyšovať. To by pre banky, ktoré sa zameriavajú na komerčné nehnuteľnosti, predstavovalo značnú záťaž.
ECB podporuje úniu kapitálových trhov
Správa uvádza možný pokrok v oblasti únie kapitálových trhov ako dôležitý krok smerom k zlepšeniu finančnej stability v eurozóne.
Ešte v máji tohto roka sa prezidentka ECB Christine Lagardeová na podujatí organizovanom parížskym orgánom burzového dohľadu EÚ ESMA dôrazne vyslovila za vytvorenie únie kapitálových trhov. FAZ vtedy okrem iného informoval (za platobnou bariérou) . Šéfka ECB vo svojom prejave vyzvala Európsku úniu, aby zvýšila produktivitu odstránením prekážok na jednotnom kapitálovom trhu, aby úspory mohli lepšie prúdiť do podnikov a inovácií. Lagardeová vtedy povedala: „V súčasnosti sa v rámci Európskej hospodárskej a menovej únie (ECB) uskutočňuje niekoľko projektov, ktoré sú zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti:
“Nemôžeme sa viac považovať za voľnú úniu nezávislých ekonomík.
Tento pohľad je vo svete, ktorý je rozdelený na geopolitické bloky okolo najväčších ekonomík, zastaraný, pokračovala Lagardeová. „Dnes sa musíme vnímať ako jedna veľká ekonomika s prevažne spoločnými záujmami.“
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obtěžující a automatické reklamy uvnitř článků, která někdy znesnadňuje čtení. Pokud to oceníte, budeme vám vděčni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o příspěvcích naleznete zde.
