EPOCH TIMES, Etienne Fauchaire, 08.10.2024
Obrázok: Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zvoní na zvonček počas týždenného zasadnutia kolégia komisárov v sídle EÚ v Bruseli (2. októbra)Foto: John Thys/afp via Getty Images
Všeobecný súd Európskej únie vo svojom rozhodnutí zo 17. júla odsúdil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú za nedostatočnú transparentnosť zmlúv o nákupe vakcín proti COVID-19 a nariadil Komisii zverejniť redigované doložky o kompenzáciách pre výrobcov, ako aj mená členov vyjednávacieho tímu, aby bolo možné overiť konflikt záujmov. Čo sa odvtedy stalo, vysvetľuje právnik Arnaud Durand, ktorý podal žalobu v mene mnohých občanov EÚ.
Komisia EÚ mala čas do 27. septembra, aby napadla rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie (ESD). Urobila tak podaním odvolania na Európsky súdny dvor (ESD).
Na prvom stupni podalo žalobu päť poslancov vtedajšej skupiny Zelených/EFA v Európskom parlamente a dvaja francúzski právnici Arnaud Durand a Christophe Lèguevaques, ktorí prostredníctvom petície zastupujú občanov EÚ v rámci hromadnej žaloby. Epoch Times sa Duranda opýtali na priebeh súdneho konania.
Mohli by ste na úvod vysvetliť súvislosti, ako vznikla hromadná žaloba proti Európskej komisii v súvislosti so škandálom okolo zmluvy o nákupe vakcín COVID-19?
Dňa 25. mája 2021 podalo 2 089 žalobcov žiadosť o prístup k zmluvám, ktoré Európska komisia uzavrela s výrobcami vakcín COVID (BioNTech/Pfizer, Moderna, Johnson & Johnson, AstraZeneca atď.) v súlade so základnou zásadou transparentnosti Európskej únie. Týkalo sa to aj vyhlásení vyjednávačov, ktorí rokovali o zmluvách medzi spoločnosťami a Komisiou, že nedošlo ku konfliktu záujmov. Komisia túto žiadosť zamietla.
Pripomíname, že poslankyne Európskeho parlamentu Michèle Rivasiová a Virginie Joronová mali možnosť vidieť len fragmenty týchto kúpnych zmlúv, pričom kľúčové informácie boli začiernené. Ide len o simuláciu transparentnosti.
Z tohto dôvodu žalobcovia následne požiadali Súdny dvor EÚ nielen o začiernenie informácií, ale aj o zistenie totožnosti vyjednávačov.
Naši klienti ako daňoví poplatníci – nákup vakcín v odhadovanej celkovej hodnote 71 miliárd EUR financovali občania členských štátov – chcú vedieť, za akých podmienok bola táto zákazka zadaná, a najmä či členovia vyjednávacieho tímu neboli v konflikte záujmov.
Existujú totiž oprávnené pochybnosti o spravodlivosti rokovaní o zmluve: Zvýšenie objednávok na dávky vakcín bolo sprevádzané zvýšením cien, čo je v rozpore s bežnými obchodnými zásadami. Okrem toho Komisia súhlasila s vyššími cenami, ako sú ceny iných krajín. A to za vakcíny, ktorých údaje zo skúšok boli nejednotné a krehké a ktoré vôbec nesplnili svoje sľuby: Pamätáme si napríklad na PR kampane, ktoré s veľkou pompou hlásali, že vakcína Pfizer je účinná na 95 %. Spomíname si aj na otázku, či vakcína dokáže ochrániť aj pred prenosom vírusu, čo sa v skutočnosti ani netestovalo.
Keďže Komisia udelila farmaceutickým spoločnostiam ďalekosiahle ustanovenia o odškodnení, ktoré sa odchyľujú od základných zásad zodpovednosti, žalobcovia by chceli poznať presný obsah ustanovení o odškodnení, ktoré boli zahrnuté do zmluvy. Keďže Európska komisia tieto doložky o odškodnení pred verejnosťou zatajila, nemôžu sa na ne na súde odvolávať napríklad obete očkovania, ktoré chcú vypracovať účinnú stratégiu odškodnenia.
Nezabúdajme tiež na to, že tí, ktorí sa odmietli nechať očkovať, boli zbavení svojich osobných slobôd a základných práv. Sám francúzsky minister zdravotníctva Olivier Véran v decembri 2021 vyhlásil, že „očkovací pas je skrytou formou povinného očkovania“.
Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo 17. júla uznal, že tieto kompenzačné doložky by už nemali zostať skryté pred verejnosťou a že Komisia musí tiež zdvihnúť závoj nad identitou svojich vyjednávačov, aby sa overilo, či nedochádza ku konfliktu záujmov.
Európska komisia sa 27. septembra rozhodla podať odvolanie na Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), ale aj požiadať o predbežné opatrenie. Aké bude ďalšie kolo tohto súdneho konania?
V prvom rade je potrebné poznamenať, že odvolanie na Súdny dvor EÚ – jediná možná cesta odvolania pre Komisiu – nie je ani tak o spochybňovaní skutkových okolností prípadu, ako skôr o spochybňovaní spôsobu, akým sudcovia Súdneho dvora EÚ konali. Ide teda o preskúmanie, či sudcovia správne uplatnili judikatúru.
Komisia predložila k tomuto odvolaniu vo veci samej návrh na odklad výkonu rozhodnutia vydaného v prvom stupni 17. júla 2024 a vykonateľného od 28. septembra.
Na to, aby predseda SDEÚ tento odklad prijal, však musia mať argumenty predložené Komisiou v žalobe vo veci samej jednoznačne potenciál zvrátiť rozhodnutie prvého stupňa. Inými slovami, musí byť zrejmé, že odvolanie má určitú opodstatnenosť a zaslúži si, aby bolo brané vážne.
Je pozoruhodné, že Komisia sa domáha pozastavenia len jedného konkrétneho aspektu prvostupňového rozsudku: zverejnenia totožnosti vyjednávačov, čo ma utvrdzuje v presvedčení, že ide o veľký problém Komisie. Pokusy utajiť mená vyjednávačov jasne ukazujú, že máme do činenia so „štátnym tajomstvom“ Komisie.
Komisia vo svojej sťažnosti obviňuje sudcov najmä z toho, že „skreslili“ dôkazy „pri posudzovaní potreby zverejniť“ totožnosť členov vyjednávacieho tímu o zmluve. Ako hodnotíte tento argument?
Spôsob, akým Komisia predložila argumenty obsiahnuté vo svojej sťažnosti, nevzbudzuje dojem, že ide o rozumný orgán.
Ich prvým argumentom je, že sudcovia prvého stupňa nesprávne interpretovali dokument, ktorý predstavoval našu pôvodnú žiadosť o transparentnosť. Tvrdili, že sme nikdy nevyjadrili želanie poznať totožnosť vyjednávačov, aby sme si overili ich konflikt záujmov. Ako dôkaz uvádzajú, že v našej pôvodnej žiadosti sme sa „obmedzili na kladenie otázok“. Píše sa v ňom: „Kladenie otázok nemožno vážne považovať za vyjadrenie cieľa overiť nestrannosť [vyjednávačov], pretože tieto otázky môžu mať úplne iný účel.“
Veľmi zvláštna línia obhajoby. Po prvé, naše otázky boli explicitné a jasne vyjadrovali konkrétny cieľ verejného záujmu, a to preskúmať konflikt záujmov strán zúčastnených na rokovaniach o zmluvách o kúpe vakcín. V našom právnom dokumente sme sa napríklad pýtali: „Kto sú osoby poverené Európskou komisiou rokovať s výrobcami vakcín?“ A: „Aké sú priame alebo nepriame záujmové vzťahy medzi výrobcami vakcín, investormi alebo finančníkmi prepojenými s výrobcami?“
Tieto otázky boli následne predstavené nasledovne: „Podmienky rokovaní o týchto zmluvách, ich presný a overiteľný obsah a ich plnenie vyvolávajú množstvo otázok.“ Nakoniec sme v našom prvom návrhu jasne uviedli, že naším cieľom je demokratická kontrola činnosti inštitúcií na základe základnej zásady transparentnosti práva Únie.
Komisia na svoju obranu predstiera, že nechápe, že tieto otázky vyjadrujú cieľ. To vyvoláva bezprecedentnú právnu otázku, ktorú treba predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie: Môže sa právnik vyjadriť otázkami v podaní alebo v písomných podaniach? Zjavne áno, ide o rétoriku. A Komisia to veľmi dobre vie.
Samotný súd EÚ vo svojom rozsudku cituje naše otázky a uvádza, že sme „riadne preukázali osobitný verejný záujem na zverejnení osobných údajov“.
Sudcovia vo veci samej majú výsostný priestor na posúdenie a môžu predpokladať, že otázka skutočne vyjadruje cieľ, najmä vzhľadom na spôsob, akým bola formulovaná. Z právneho hľadiska by skreslenie našej pôvodnej žiadosti znamenalo, že sudcovia by urobili výklad v rozpore s jej obsahom.
Argument Komisie, že sudcovia Súdu prvého stupňa skreslili náš text, preto nie je závažný.
Komisia tvrdí, že sudcovia sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovali potrebu transparentnosti, pokiaľ ide o mená vyjednávačov v kúpnych zmluvách na predmetné vakcíny COVID-19. Ako to odôvodňuje?
Európska komisia vo svojom odvolaní zachádza až tak ďaleko, že pred predsedom Súdneho dvora tvrdí, že na overenie neexistencie konfliktu záujmov nie je potrebné poznať mená vyjednávačov.
Bez mihnutia oka píše: „Vzhľadom na to, že zverejnením anonymizovaných verzií vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov sa už dosiahol cieľ overiť nestrannosť členov spoločného vyjednávacieho tímu, Súdny dvor sa nesprávne domnieval, že je potrebné zverejniť ‚mená, priezviská a profesionálnu alebo inštitucionálnu úlohu‘ týchto úradníkov.“
Podľa Komisie boli dokumenty s vyhlásením o konflikte záujmov, v ktorých zatajila mená vyjednávačov, dostatočné na overenie neexistencie konfliktu záujmov.
Komisia v podstate žiada Súdny dvor, aby rozhodol, že občania majú jednoducho dôverovať a vzdať sa svojho práva na transparentnosť.
Mali by sme si pripomenúť všetky prípady, do ktorých bola Európska komisia doteraz zapojená. Mali by sme si tiež spomenúť, že Ursula von der Leyenová, vtedajšia a súčasná predsedníčka Komisie EÚ, získala opcie na nákup akcií v spoločnosti svojho manžela, ktorá sa špecializuje na messengerovú RNA v COVID-19.
Komisia túto dôveru podkopala. Transparentnosť je potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.
Komisia ďalej tvrdí, že demokratická kontrola identity vyjednávačov nie je vo verejnom záujme.
Tvrdí, že ide o individuálnu záležitosť, keďže ju predložili jednotlivci, a dodáva, že je len na „príslušných orgánoch, ako sú disciplinárne orgány, policajné orgány a príslušní prokurátori“, aby vykonali potrebné kontroly.
Právnici Komisie ďalej píšu: „Súdny dvor nesprávne predpokladá, že každý občan môže kedykoľvek prevziať úlohu ‚neformálneho policajta‘, aby preskúmal nestrannosť úradníkov pri výkone ich odborných povinností.“
Komisia zjavne zabudla, že základná zásada transparentnosti v práve EÚ je určená pre občanov, a nie pre orgány, ktoré vzhľadom na svoje vyšetrovacie právomoci zásadu transparentnosti na vyšetrovanie zjavne nepotrebujú.
Často práve vďaka novinárom alebo občanom, napríklad whistleblowerom, vyjdú škandály najavo a orgány následne začnú vyšetrovanie. To môže podnietiť politických činiteľov, aby prijali opatrenia na zabránenie opakovaniu takýchto incidentov. V zdravej demokracii je transparentnosť zárukou zodpovednosti a integrity inštitúcií.
Okrem toho poslankyňa Európskeho parlamentu Virginie Joronová 2. októbra informovala, že keď sa generálnej prokurátorky EÚ Laury Kövesiovej opýtala na počet vyšetrovateľov mobilizovaných v súvislosti so zmluvami o nákupe vakcín COVID a na počet vykonaných prehliadok, vyhla sa otázke a zmenila tému.
Treba tiež poznamenať, že Európska prokuratúra je štrukturálne závislá od Komisie: V nariadení 2017/1939 som identifikoval približne desať právnych ustanovení, z ktorých je toto prepojenie jasné:
- Európska prokuratúra predovšetkým podáva Komisii správy o svojej činnosti ….
- Vymenovanie jej členov navrhuje … Komisia.
- Jej členovia a jej riaditeľ môžu byť na žiadosť … Komisie odvolaní pred súdom.
- Jeho rozpočet zostavuje pod kontrolou … Komisie.
- Jej účty kontroluje … Komisia.
V súhrne, ako sa uvádza v článku 103 nariadenia, „Európska prokuratúra nadviaže a udržiava vzťahy spolupráce s Komisiou“.
Môžeme si v takomto kontexte inštitucionálnej promiskuity aspoň na chvíľu predstaviť, že Európska prokuratúra legitímne vedie vyšetrovania týkajúce sa Komisie alebo jej predsedu?
Nie a neočakávajte, že členovia skupinových žalôb, ktoré som podal, sa v takomto kontexte vzdajú svojho práva na transparentnosť.
Vyslovili ste tiež hypotézu, že predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová mohla byť súčasťou tímu pre rokovania o zmluve.
Počas pojednávania na prvom stupni sudcovia zdôraznili zaujímavý detail: V niektorých dokumentoch, v ktorých sa uvádzali mená kupujúcich, sa spomínal ďalší vyjednávač, ktorý bol v iných dokumentoch skrytý. Po tom, čo denník New York Times odhalil aféru s textovými správami medzi pani von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer, mohla by byť týmto záhadným ďalším vyjednávačom práve ona? Ak je to niekto iný, prečo sa jeho mená utajujú? To sú otázky, ktoré si kladieme.
Ak by Ursula von der Leyenová bola skutočne zapojená do rokovaní, vyvolalo by to vážne obavy z konfliktu záujmov. Ako sme už spomenuli, z jej vyhlásenia o záujmoch z roku 2024 vyplýva, že získala 14 168 opcií na nákup akcií spoločnosti Orgenesis, ktorú vedie jej manžel a ktorá sa špecializuje na mRNA súvisiacu s COVID-19.
Francúzsky právnik Maître Arnaud Durand vedie skupinovú žalobu proti Komisii EÚ. Foto: Screenshot lexprecia.com
Aké sú ďalšie kroky v konaní a v akom stave sú žalobcovia?
Ak sa chceme vyjadriť k návrhu na vydanie predbežného opatrenia, máme čas do 29. októbra a lehotu dvoch mesiacov a desiatich dní na poskytnutie podrobného vyjadrenia k odvolaniu.
Okrem odpovede na odvolanie budeme žiadať o zamietnutie odkladu výkonu prvostupňového rozhodnutia. Naším cieľom je objasniť predsedovi Súdneho dvora nevhodnosť jeho odôvodnenia.
Okrem toho prvý občan z 2 089 žalobcov zastúpených na prvom stupni navrhol Komisii, aby bola jediným príjemcom mien vyjednávačov a aby ich utajila, kým Súdny dvor EÚ nepotvrdí alebo nepotvrdí rozsudok Súdneho dvora EÚ. Komisia tak už nemá dôvod mať ani iracionálne obavy.
Zároveň je možné, že podáme vzájomné odvolanie v bodoch, v ktorých sme na prvom stupni neuspeli. Urobím tak však len vtedy, ak bude šanca na úspech vysoká. Na rozdiel od Komisie nechcem zvoliť právne krehký prístup. Pozorne tiež preskúmame judikatúru týkajúcu sa obchodných otázok, pretože Súdny dvor EÚ možno v niektorých bodoch až príliš chránil obchodné záujmy výrobcov vakcín.
V každom prípade je isté jedno: Komisii sa nepodarí utlmiť túto problematiku postupnou neprehľadnosťou. Naopak, naši klienti sú odhodlaní nevzdávať sa. A ešte viac z nich bude mať zastúpenie pred Súdnym dvorom. V prvom stupni muselo vďaka dobrovoľným intervenciám podať žalobu 2 089 ľudí, ale pred Súdnym dvorom bude zastúpených viac ako 3 000 občanov, ktorí povedia „áno“ transparentnosti.
Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor viedol Etienne Fauchaire.
Rozhovor s Arnaudom Durandom pôvodne vyšiel vo francúzskom denníku Epoch Times a bol tu skrátený.
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obtěžující a automatické reklamy uvnitř článků, která někdy znesnadňuje čtení. Pokud to oceníte, budeme vám vděčni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o příspěvcích naleznete zde.
