“Ticho hlasno hučí” – Po Sylte padlo veľa slov, o Bad Oeynhausene sa mlčí

Tichys Einblick, MATTHIAS NIKOLAIDIS, 24.06.2024

Berlínski politici na vraždu 20-ročného mladíka z Mindenu až na jednu výnimku nereagujú. Otázky o príčinách nezmyselného násilného činu zahŕňajú aj to, či pri ňom mohol zohrať úlohu krížik, ktorý mal mladík viditeľne na sebe.

Stalo sa to náhodou v tú istú noc. Skupina Rakúšanov pricestovala do Mníchova na rozlúčku so slobodou a sobotňajší večer strávila v Anglickej záhrade. Keď vychádzali z Čínskej veže, narazili na väčšiu skupinu a po krátkej výmene slov sa dostali do hádky a potýčky. Zostáva nejasné, či údajná skupina mníchovských mladíkov konala, alebo išlo o niečo viac, napríklad o pouličný zločin s charakterom plánovanej lúpeže. Môžeme si však byť istí, že Rakúšania sa nechceli biť. Nič im nebolo ukradnuté. Dvaja z nich (32 a 35 rokov) však zostali s bodnými ranami v hornej časti tela, ktoré si v zápale boja spočiatku nevšimli, ale podľa SZ boli v jednom prípade takmer životu nebezpečné.
Tieto udalosti možno považovať za presnú paralelu s prípadom Philippos, a to nielen preto, že medzi nimi bolo len niekoľko hodín. Ide jednoducho o jeden a ten istý jav. V angličtine hovoríme o “thugs”, čo je dosť vágne; vo francúzštine mnohí tento sociologický a kriminologický jav nazývajú “la racaille” (chátra). Viac-menej spontánna gangsterská kriminalita je termín, ktorý asi najlepšie vystihuje, o čo ide.

Preklad: Telefonát dnes večer: “Kritických stretnutí” v obvode železničnej stanice teraz pribúda aj z rodinného prostredia mladistvých. Chlapci len tak tak dokázali odraziť vysoko agresívneho útočníka na prahu ich domu, pretože boli dvaja.

Stáva sa to každý deň vo všetkých väčších, ale aj menších mestách, kde je pes aj tak často zakopaný večer a v noci. To, čo tam robí vysoká koncentrácia nebezpečnej klientely – napríklad v centre Stuttgartu -, tu robí prázdnota verejného priestoru, ktorý môžu obsadiť aj menšie skupiny.

Od “maximálneho trestu” k úplnému tichu

Je zrejmé, že od politikov na spolkovej úrovni nemožno očakávať, že sa budú vyjadrovať ku každému trestnému činu, ktorý kdekoľvek v krajine pripraví matku alebo otca o syna alebo dcéru. A predsa ide o zločin celoštátneho významu, ktorý sa nestal len preto, že ľudia v Nemecku žijú tak, ako žijú. Dá sa predpokladať, že týchto ľudí pustili do krajiny politici, pre ktorých hranice nemohli byť dostatočne otvorené, a preto krajina nemohla byť dostatočne bezpečná.
A na druhej strane sa zdá byť úplne normálne a prirodzené, že popredných politikov takmer všetkých blokových strán spevácke excesy podnapitých mladých ľudí na ostrove Sylt pobúrili, dokonca znechutili. Olaf Scholz to komentoval slovami: “Hnus”. “Nesmie tu dôjsť k plazivej normalizácii,” povedala Nancy Faeserová na adresu fenoménu Sylt. A splnomocnenec nemeckej vlády pre boj proti diskriminácii Ferda Ataman nedávno vyhlásil: “Náladu ‘cudzinci von’ nevidíme len … keď sa ľudia zabávajú na Sylte alebo na verejných festivaloch.” To je nebezpečné, ale pre koho?
Zlé bolo aj to, keď v januári obvinili politikov z AfD, CDU/CSU a Únie hodnôt, že majú rovnaké zmýšľanie ako Martin Sellner. Nasledovali týždne demonštrácií. Hlavný prúd sa vyhováral, ale nakoniec bol porazený.

Na druhej strane sa mlčí o mnohých zločinoch proti ľudskosti v našej krajine, ktoré sa dejú každý deň, či už ich páchajú kriminálni cudzinci na nemeckých občanoch, ktorí môžu, ale nemusia mať migračné pozadie. Nakoniec sa štát musí vysporiadať aj s trestnými činmi, ktoré páchajú prisťahovalci na prisťahovalcoch, ako to bolo možno v prípade samovražedného bombového útoku na stávkovú kanceláriu v Solingene, ktorý spáchal muž afrického pôvodu.

V prípade incidentu na ostrove Sylt použil predseda Spolkového snemu Bärbel Bas (SPD) ležérny tón, keď vyzval na “najvyšší trest” pre troch až štyroch mladíkov. Bärbel Bas z Duisburgu nebol k aktuálnemu prípadu vypočutý. Dá sa jej to vyčítať? Čo by mala povedať okrem toho, že jej je to ľúto a že jej strana sa postarala o to, že sa Nemecko vydalo touto cestou?

A naopak, sú sympatie, zdesenie a angažovanosť Alice Weidelovej (AfD) v prípade Philippos len vďaka tomu, že pochádza z 50 kilometrov vzdialeného Güterslohu? Možno, ale sotva len.

“Rvačka” – titulky akoby napísal ChatGPT

Problém sa týka aj médií, ktoré spájajú nezmyselné textové bloky, ako keby boli titulky napísané pomocou ChatGPT. Napríklad WDR hovorila o “bitke”, ktorá stála život 20-ročného Philippa. Vedela WDR, čo sa presne stalo? Nevyprovokované pobodanie v mníchovskom Englischer Garten je však pravdepodobne presne to isté ako nevyprovokované zbitie a kopanie v Bad Oeynhausene v Kurparku.

Komentáre ľudí blízkych Philippovi T. odhaľujú povedomie o realite, ktorá sa v médiách takmer vôbec nezobrazuje. “Nechápem, že ľudia majú násilie ako koníček. Nechápem, že ľudia niekoho bijú, až kým nie je tak ťažko zranený,” hovorí otec Dimitrios podľa Bildu. A v rozhovore pre RTL West: “Zrútil sa mi svet. Nikdy by ma nenapadlo, že sa niečo také stane!”

Preklad: Phillipos, ktorý bol gréckeho pôvodu, bol brutálne ubitý na smrť desiatimi “južanmi”, keď mal len 20 rokov. Prečo jeho príbeh, osud jeho rodiny a jeho život nestojí za nič všetkým médiám a politikom, ktorí sa už niekoľko dní hlasno vyjadrujú o Sylte?

Smútočný odkaz rodičov z Bad Oeynhausenu, ktorý bol pravdepodobne vyvesený v samotných kúpeľných záhradách, znie: “Načo kopať, keď už ležíte na zemi? Toto musí prestať!”
Pre mamu Johannu S. je jedno jasné: “Bol zabitý, tvrdý ako klinec. Nikto na to nemyslel!” Z jej pohľadu to bola “chladnokrvná vražda”. Po vykonaní zlého skutku už nepomohli modlitby ani cirkevné posvätenia.

Kríž ako cieľ?

“Ľudia v krajine”, ako radi hovorili politici, si uvedomujú, že veci sa majú takto: Násilie sa stalo “koníčkom” polosilnej mládeže s migračným pozadím (“južania”, ako ich nazývajú, niekedy aj východniari). Neustále kopú, aj keď je ich obeť v ohrození života. Nevieme presne prečo. Je to nenávisť? Uvoľnenie agresie?

Alebo to bol cielený a brutálny útok v súlade s Koránom, ako pri útoku nožom v Mannheime? Na fotografii, ktorá ho zachytáva spolu s jeho sestrou, má Philippos na hrudi zreteľne krížik. Mal sa tento symbol ochranného amuletu už stať terčom, podobne ako Dávidova hviezda alebo kipa? Dôsledky pre samotné myslenie, pre teóriu krajiny ako takú, by boli obludné, ale už teraz si môžeme byť istí, že ani táto vláda, ani cirkvi nebudú uvažovať o tejto možnosti, pokiaľ to nebude napísané na stene.

Preklad: Je možné, že práve jasne viditeľný krížik (ktorý má na sebe na všetkých fotografiách z promócie) bol pre vrahov dôvodom, aby z nenávisti ubili Philippos na smrť?

Potom by to bol teroristický útok.

V článku “Der Gewaltrausch von Bad Oeynhausen” citujeWelt z policajnej správy: “Podľa polície sa zatiaľ neznámy hlavný podozrivý “náhle” a “bezhlavo” vrhol na 20-ročného mladíka, v dôsledku čoho spadol dozadu a udrel sa zadnou časťou hlavy o tvrdú podlahu. V dôvernej policajnej správe sa ďalej uvádza: “Podozrivý, ktorý teraz stál nad poškodeným, ho niekoľkokrát udrel päsťou do hlavy.”

Ani osobám sprevádzajúcim podozrivého sa nepodarilo odtrhnúť ho od Philippa T. Až po viacerých ďalších úderoch do hlavy páchateľ svoju obeť pustil a nechal ju napádať 19-ročného nemeckého spoločníka Philipposa T. (….).”

V každom prípade je jasné pohŕdanie životom druhého, ktorý zrejme patrí k inej komunite ako on sám. Zákaz zabíjania v rámci vlastnej skupiny existuje vo väčšine spoločností na celom svete. Multikultúrna spoločnosť, ak berieme tento pojem vážne, prináša so sebou pocit neistoty. A pociťujú to aj ľudia s migračným pozadím, ale bez vnútorného rozdelenia na nemeckú kultúru.

Zdroj: https://www.tichyseinblick.de/meinungen/das-schweigen-droehnt-bad-oeynhausen/