tkp.at, Thomas Oysmüller, 29.07.2024
Nový svetový poriadok ovládne Ázia, zatiaľ čo EÚ sa dobrovoľne nechá zabíjať USA. Viktor Orbán v Rumunsku dlho hovoril o geopolitickej situácii vo svete.
Prejav Viktora Orbána na letnej univerzite v Băile Tuşnad v Rumunsku, kde dominuje maďarská menšina, sa stal tradíciou. Orbán prezentuje svoje politické názory mladým ľuďom na festivale mládeže v bývalom rakúsko-uhorskom a dnes rumunskom Sedmohradsku. Už minuloročný prejav vzbudil veľkú pozornosť a tento rok tomu nie je inak. Európska politika sa totiž „zrútila“, vysvetľuje Orbán, a preto je potrebná „veľká maďarská stratégia“.
EÚ opustila svoje vlastné záujmy: „Európa v súčasnosti bezvýhradne nasleduje politiku Demokratickej strany USA, a to aj za cenu sebazničenia,“ povedal a dodal, že sankcie uvalené na Rusko poškodzujú európske záujmy, zvyšujú ceny energií a robia európske hospodárstvo nekonkurencieschopným. Orbán uviedol, že európsky mocenský systém bol predtým založený na „osi Paríž – Berlín“, ktorá však už neexistuje alebo sa prinajmenšom stala „irelevantnou a vyhýbavou“. Naopak, v Európe existujú „nové centrá moci“, medzi ktoré patria Varšava, Kyjev a pobaltské a škandinávske štáty.
Myšlienka nahradiť os Paríž – Berlín nie je nová, ale ide o „starý poľský plán“, ktorý spočíva v tom, aby sa Poľsko stalo najdôležitejšou americkou základňou na kontinente. Na dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné „dostať tam Američanov medzi Nemcov a Rusov“. To sa však dá realizovať len vďaka súčasnej vojne. „Je to starý plán: oslabiť Rusko a obkľúčiť Nemecko,“ povedal Orbán a zdôraznil, že Poľsko vedie „najzákernejšiu politiku“ v Európe: „Bezočivo obchodujú s Rusmi, zatiaľ čo nás morálne poučujú, pretože robíme to isté. Poľsko sa teda vzdalo vyšehradskej spolupráce, aby mohlo realizovať túto stratégiu, keďže V4 nielenže akceptovala os Paríž – Berlín, ale aj uznala, že „Nemecko je silné, Rusko je silné a my tvoríme tretiu zložku medzi nimi, v spolupráci so stredoeurópskymi štátmi“. Jeho prejav sa rozvinul do podrobnej prednášky o geopolitickom stave vecí.
Anglický prepis celého prejavu je k dispozícii na webovej stránke úradu maďarského premiéra. Tu je niekoľko úryvkov z celého prejavu v nemčine (preložené s DeepL, zvýraznenie TKP):
Ale, dámy a páni, témou dnešného prejavu nie je mier. Prosím, považujte to, čo som doteraz povedal, za odbočku. Pre tých, ktorí premýšľajú o budúcnosti sveta a Maďarov v ňom, sú dnes na stole tri hlavné otázky. Prvým je vojna – alebo presnejšie, neočakávaný vedľajší účinok vojny. Tým je skutočnosť, že vojna odhaľuje realitu, v ktorej žijeme. Túto realitu predtým nebolo vidieť a nedala sa opísať, ale osvetlilo ju žiarivé svetlo rakiet vystrelených vo vojne. Druhou veľkou otázkou na stole je, čo bude po vojne. Vznikne nový svet, alebo bude naďalej existovať ten starý? A ak nový svet vznikne – a to je naša tretia veľká otázka – ako sa majú Maďari na tento nový svet pripraviť? Faktom je, že musím hovoriť o všetkých troch otázkach a musím o nich hovoriť tu – predovšetkým preto, že sú to veľké otázky, o ktorých sa najlepšie diskutuje v tomto formáte „slobodnej univerzity“. Po druhé, potrebujeme celomaďarský prístup, pretože pozerať sa na tieto otázky len z pohľadu „malého Maďarska“ by bolo príliš obmedzujúce; preto je opodstatnené hovoriť o týchto otázkach pred Maďarmi za našimi hranicami.
Vážený letný tábor,
ide o veľké témy s rôznymi súvislosťami a, samozrejme, nemožno očakávať, že ctení poslucháči budú poznať aj všetky dôležité základné informácie, preto musím z času na čas odbočiť. Je to ťažká úloha: máme tri témy, jedno dopoludnie a neúnavného moderátora. Rozhodol som sa pre nasledujúci postup: Budem obšírne hovoriť o skutočnej mocenskej situácii v Európe, ako ju odhalila vojna, potom uvediem niekoľko postrehov o novom svete, ktorý vzniká, a nakoniec – skôr na spôsob výčtu, bez vysvetľovania a argumentácie – poukážem na maďarské plány, ktoré s tým súvisia. Tento spôsob má tú výhodu, že zároveň stanovuje tému pre budúcoročnú prezentáciu.
Milí priatelia, vojna je naša červená pilulka. Spomeňte si na filmy Matrix. Hrdina má na výber. Má na výber dve pilulky: Ak prehltne modrú pilulku, môže zostať vo svete vonkajšieho zdania; ak prehltne červenú pilulku, môže sa pozrieť do reality a zostúpiť. Vojna je naša červená pilulka:
Po prvé, vojna priniesla brutálne obete na oboch stranách, ktoré sa počítajú na státisíce. Nedávno som sa s nimi stretol a môžem s istotou povedať, že sa nechcú dohodnúť. Prečo je to tak? Sú dva dôvody. Prvým je, že každý z nich verí, že môže vyhrať, a chce bojovať až do víťazstva. Druhým dôvodom je, že oboch poháňa ich vlastná skutočná alebo domnelá pravda. Ukrajinci veria, že ide o ruskú inváziu, porušenie medzinárodného práva a územnej suverenity a že v skutočnosti vedú vojnu v sebaobrane za svoju nezávislosť. Rusi veria, že na Ukrajine došlo k vážnym vojenským udalostiam NATO, že Ukrajine bolo prisľúbené členstvo v NATO a že nechcú vidieť vojská NATO ani zbrane NATO na rusko-ukrajinskej hranici. Preto tvrdia, že Rusko má právo na sebaobranu a že táto vojna bola skutočne vyprovokovaná. Takže každý má domnelú alebo skutočnú pravdu a nevzdá sa vedenia vojny. Je to cesta, ktorá vedie priamo k eskalácii; ak to závisí od týchto dvoch strán, mier nebude. Mier môže prísť len zvonka.
Po tretie, sila Ukrajiny, jej odolnosť, prekonala všetky očakávania. Veď od roku 1991 krajinu opustilo jedenásť miliónov ľudí, vládli v nej oligarchovia, rozmohla sa korupcia a štát prakticky prestal fungovať. A napriek tomu sme teraz svedkami bezprecedentne úspešného odporu voči nej. Napriek opísaným podmienkam je Ukrajina skutočne silná krajina. Otázkou je, odkiaľ táto sila pochádza. Okrem jej vojenskej minulosti a osobného hrdinstva jednotlivcov je tu niečo, čo treba pochopiť: Ukrajina našla vyšší cieľ, objavila nový zmysel svojej existencie. Ukrajina sa doteraz vnímala ako nárazníková zóna. Byť nárazníkovou zónou je psychologicky paralyzujúce: vytvára to pocit bezmocnosti, pocit, že nemáte kontrolu nad vlastným osudom. To je dôsledok takéhoto dvojnásobne exponovaného postavenia. Teraz je však na obzore perspektíva príslušnosti k Západu. Novou, vlastnou úlohou Ukrajiny je byť východným vojenským pohraničným regiónom Západu. Význam a dôležitosť jej existencie vzrástli v jej vlastných očiach a v očiach celého sveta. To ju dostalo do stavu aktivity a konania, ktoré my, neukrajinskí občania, vnímame ako agresívnu naliehavosť – a nemožno poprieť, že je dosť agresívna a naliehavá. Je to skutočne požiadavka Ukrajincov, aby bol ich vyšší cieľ oficiálne medzinárodne uznaný. To im dáva silu na nevídaný odpor.
Piatym dôležitým novým poznatkom z reality je, že tvorba európskej politiky sa zrútila. Európa rezignovala na obhajobu svojich vlastných záujmov: Všetko, čo dnes Európa robí, je bezvýhradné nasledovanie zahraničnopolitickej línie amerických demokratov – aj za cenu vlastného sebazničenia. Sankcie, ktoré sme uvalili, poškodzujú základné európske záujmy: zvyšujú ceny energií a znižujú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Bez námietok sme akceptovali vyhodenie plynovodu Nord Stream do vzduchu; samotné Nemecko bez námietok akceptovalo teroristický čin proti vlastnému majetku – ktorý bol zjavne spáchaný pod americkým vedením – a my o tom nepovieme ani slovo, nevyšetrujeme to, nechceme to objasniť, nechceme to dať do právneho kontextu. Rovnako sme neurobili správnu vec v prípade telefonického sledovania Angely Merkelovej, ktoré sa uskutočnilo s pomocou Dánska. Nejde teda o nič iné ako o akt podriadenia sa. Kontext je zložitý, ale pokúsim sa ho predstaviť nevyhnutne zjednodušeným, ale komplexným spôsobom. Európska politika sa od začiatku rusko-ukrajinskej vojny zrútila aj preto, že jadrom európskeho mocenského systému bola os Paríž – Berlín, ktorá bola kedysi nevyhnutná: bola jadrom a bola osou. Od vypuknutia vojny sa vytvorilo iné centrum a iná mocenská os. Os Berlín – Paríž už neexistuje, alebo ak existuje, stala sa irelevantnou a možno ju obísť. Novým centrom moci a novou osou sú Londýn, Varšava, Kyjev, pobaltské štáty a Škandinávia. Keď nemecký kancelár na počudovanie Maďarov vyhlási, že do vojny posiela len prilby, a o týždeň neskôr oznámi, že v skutočnosti posiela zbrane, netreba si myslieť, že sa ten človek zbláznil. Ak ten istý nemecký kancelár potom oznámi, že môžu byť sankcie, ale že sa nesmú týkať energetiky, a o dva týždne neskôr je sám na čele politiky sankcií, potom si nemyslíte, že ten človek stratil rozum. Práve naopak, je veľmi pri zmysloch. Veľmi dobre vie, že Američania a nimi ovplyvňovaní liberálni tvorcovia verejnej mienky – univerzity, think-tanky, výskumné ústavy, médiá – využívajú verejnú mienku na to, aby potrestali francúzsko-nemeckú politiku, ktorá nie je v súlade s americkými záujmami. Preto existuje fenomén, o ktorom som hovoril, a preto dochádza k nekonvenčným chybným krokom nemeckej kancelárky. Myšlienka presunúť centrum moci v Európe a obísť francúzsko-nemeckú os nie je nová, umožnila ju až vojna. Táto myšlienka existovala už predtým a bol to starý poľský plán, ako vyriešiť problém Poľska, ktoré bolo stlačené medzi obrovským nemeckým a obrovským ruským štátom, tým, že sa Poľsko stane americkou základňou číslo jeden v Európe. Mohol by som to opísať ako pozvanie Američanov, aby sa postavili medzi Nemcov a Rusov. Päť percent hrubého domáceho produktu Poľska sa teraz vynakladá na armádu a poľská armáda je po francúzskej druhá najväčšia v Európe – hovoríme o státisícoch vojakov. Ide o starý plán na oslabenie Ruska a predbehnutie Nemecka. Na prvý pohľad sa zdá, že predbehnutie Nemcov je fantastická myšlienka. Ak sa však pozriete na dynamiku vývoja Nemecka a strednej Európy, Poľska, nezdá sa to až také nemožné – najmä keď Nemecko medzitým likviduje svoj vlastný priemysel svetovej úrovne. Táto stratégia podnietila Poľsko, aby sa vzdalo spolupráce s V4. V4 znamenala niečo iné: V4 znamená, že uznávame, že existuje silné Nemecko a silné Rusko a že my – spolu so stredoeurópskymi štátmi – vytvárame tretí subjekt medzi týmito dvoma. Poliaci sa od toho odklonili a namiesto stratégie V4 akceptovať francúzsko-nemeckú os prijali alternatívnu stratégiu eliminovať francúzsko-nemeckú os. Keď už hovoríme o našich poľských bratoch a sestrách, spomeňme ich tu len okrajovo. Teraz, keď nám nakopali zadok, si možno môžeme dovoliť povedať o nich niekoľko úprimných, bratských právd. Nuž, Poliaci majú najpokryteckejšiu a najobludnejšiu politiku v celej Európe. Poučujú nás z morálnych dôvodov, kritizujú nás za naše hospodárske vzťahy s Ruskom a zároveň s Rusmi veselo obchodujú, kupujú ich ropu – hoci okľukou – a používajú ju na chod poľského hospodárstva. Francúzi sú na tom lepšie: mimochodom, minulý mesiac nás predbehli v nákupe plynu z Ruska – ale aspoň nás nepoučujú z morálnych dôvodov. Poliaci podnikajú a zároveň nás poučujú. Takú pokryteckú politiku som v Európe za posledných desať rokov nevidel. Starší ľudia naozaj pochopia rozsah tejto zmeny – obchádzanie francúzsko-nemeckej osi -, ak si spomenú možno dvadsať rokov dozadu, keď Američania zaútočili na Irak a požiadali európske krajiny, aby sa pridali. Vstúpili sme napríklad do NATO ako člen. Okrem Schrödera, vtedajšieho nemeckého kancelára, a Chiraca, vtedajšieho francúzskeho prezidenta, sa proti vojne v Iraku na spoločnej tlačovej konferencii vyslovil aj ruský prezident Putin. V tom čase ešte existovala nezávislá francúzsko-nemecká logika, pokiaľ ide o európske záujmy.
[…] Milí priatelia, milý letný tábor,
Prechádzame zmenou, zmenou, aká tu nebola päťsto rokov. Neuvedomovali sme si to, pretože za posledných 150 rokov došlo k veľkým zmenám v nás a okolo nás, ale v týchto zmenách bol dominantnou svetovou mocnosťou vždy Západ. A predpokladáme, že zmeny, ktoré zažívame teraz, budú pravdepodobne nasledovať túto západnú logiku. Naopak, toto je nová situácia. V minulosti boli zmeny západné: Habsburgovci sa vzmáhali a potom padli; Španielsko bolo na vzostupe a stalo sa centrom moci; padlo a vzmáhali sa Angličania; prvá svetová vojna ukončila monarchie; Britov ako svetovú mocnosť nahradili Američania; potom rusko-americkú studenú vojnu vyhrali Američania. Všetky tieto udalosti však zostali v rámci našej západnej logiky. To už neplatí a my sa s tým musíme vyrovnať, pretože západný svet nie je výzvou pre západný svet, a tak sa logika zmien porušila. To, o čom hovorím a čím sa zaoberáme, je vlastne globálna zmena systému. A je to proces, ktorý sa začína v Ázii. Stručne povedané: v nasledujúcich niekoľkých desaťročiach – alebo možno storočiach, pretože predchádzajúci svetový systém existoval päťsto rokov – bude dominantným centrom sveta Ázia: Čína, India, Pakistan, Indonézia, a takto by to mohlo pokračovať. Oni už vytvorili svoje formy, svoje platformy, existuje táto formácia BRICS, v ktorej sú už zastúpení. A existuje Šanghajská organizácia spolupráce, v ktorej tieto krajiny budujú nové svetové hospodárstvo. Myslím si, že je to nevyhnutný proces, pretože Ázia má demografickú výhodu, technologickú výhodu vo viacerých oblastiach, kapitálovú výhodu a je v procese vyrovnávania svojej vojenskej sily so Západom. Ázia bude mať – alebo možno už má – najviac peňazí, najväčšie finančné fondy, najväčšie spoločnosti na svete, najlepšie univerzity, najlepšie výskumné ústavy a najväčšie burzy. Bude mať – alebo už má – najpokročilejší výskum vesmíru a najvyspelejšiu lekársku vedu. A čo viac, my na Západe – a Rusi – sme boli dobre vyškolení v tomto novom subjekte, ktorý sa formuje. Otázkou je, či je tento proces zvratný alebo nie – a ak nie, kedy sa stal nezvratným. Myslím si, že sa to stalo v roku 2001, keď sme sa my na Západe rozhodli pozvať Čínu do Svetovej obchodnej organizácie – známejšej ako WTO. Odvtedy je tento proces takmer nezastaviteľný a nezvratný.
Prezident Trump sa snaží nájsť americkú odpoveď na túto situáciu. Pokus Donalda Trumpa je v skutočnosti pravdepodobne poslednou šancou pre USA, aby si zachovali svoju nadvládu vo svete. Mohli by ste povedať, že štyri roky sú málo, ale ak sa pozriete na to, koho si vybral za viceprezidenta, mladého a veľmi silného muža, ak Donald Trump teraz vyhrá, jeho viceprezident bude kandidovať o štyri roky. Môže slúžiť dve funkčné obdobia, teda celkovo dvanásť rokov. A za dvanásť rokov sa môže realizovať národná stratégia. Som presvedčený, že mnohí ľudia si myslia, že ak sa Donald Trump vráti do Bieleho domu, Američania si budú chcieť zachovať svoju nadradenosť vo svete tým, že si udržia svoje postavenie vo svete. Samozrejme, nikto sa svojho postavenia nevzdá sám od seba, ale to nebude najdôležitejší cieľ. Naopak, prioritou bude obnoviť a posilniť Severnú Ameriku. To neznamená len USA, ale aj Kanadu a Mexiko, pretože spolu tvoria hospodársky priestor. A miesto Ameriky vo svete bude menej dôležité. Musíte brať vážne to, čo hovorí prezident: „Amerika na prvom mieste, všetko tu, všetko sa vráti domov!“ Preto sa rozvíja schopnosť získavať kapitál odkiaľkoľvek. Už teraz tým trpíme: veľké európske spoločnosti neinvestujú v Európe, ale v Amerike, pretože schopnosť prilákať kapitál sa zdá byť na dosah. Z každého vytlačia cenu všetkého. Neviem, či ste čítali, čo povedal pán prezident. Nie sú napríklad poisťovňou, a ak chce Taiwan bezpečnosť, nech platí. Donútia nás, Európanov, NATO a Čínu, aby sme zaplatili cenu za bezpečnosť, a prostredníctvom rokovaní dosiahnu aj obchodnú rovnováhu s Čínou a zmenia ju v prospech USA. Spustia masívny rozvoj americkej infraštruktúry, vojenského výskumu a inovácií. Dosiahnu – alebo možno už dosiahli – energetickú a surovinovú sebestačnosť a napokon sa zlepšia ideologicky a vzdajú sa vývozu demokracie. Amerika na prvom mieste. Vývoz demokracie sa skončil. To je podstata experimentu, ktorý Amerika uskutočňuje v reakcii na opísanú situáciu.
Aká je európska reakcia na zmenu globálneho systému? Máme dve možnosti. Prvou je to, čo nazývame „skanzen“. To je to, čo máme teraz. Smerujeme k nemu. Európa, pohltená USA, zostane v nedostatočne rozvinutej úlohe. Bude to kontinent, ktorý svet obdivuje, ale ktorý už nemá žiadnu dynamiku rozvoja. Druhou možnosťou, ktorú oznámil prezident Macron, je strategická autonómia. Inými slovami: Musíme sa zapojiť do súťaže o zmenu globálneho systému. Práve to robia USA podľa svojej vlastnej logiky. A skutočne tu hovoríme o 400 miliónoch ľudí. Je možné obnoviť schopnosť Európy priťahovať kapitál a je možné vrátiť kapitál z Ameriky. Je možné rozvíjať veľké infraštruktúry, najmä v strednej Európe – TGV Budapešť – Bukurešť a TGV Varšava – Budapešť, aby som spomenul len tie, na ktorých sa podieľame. Potrebujeme európsku vojenskú alianciu so silným európskym obranným priemyslom, výskumom a inováciami. Potrebujeme európsku energetickú sebestačnosť, ktorá nebude možná bez jadrovej energie. A po vojne potrebujeme nové zmierenie s Ruskom. To znamená, že Európska únia sa musí vzdať svojich ambícií ako politický projekt, Únia sa musí posilniť ako hospodársky projekt a Únia sa musí vytvoriť ako obranný projekt. V oboch prípadoch – skanzen alebo vstup do súťaže – musíme byť pripravení na to, že Ukrajina nebude členom NATO ani Európskej únie, pretože my Európania na to nemáme dosť peňazí. Ukrajina sa vráti do pozície nárazníkového štátu. Ak bude mať šťastie, budú to sprevádzať medzinárodné bezpečnostné záruky zakotvené v dohode medzi USA a Ruskom, na ktorej sa my Európania možno budeme môcť podieľať. Poľský experiment zlyhá, pretože nemá potrebné zdroje: Budú sa musieť vrátiť do strednej Európy a do V4. Počkajme si teda na návrat našich poľských bratov a sestier. Druhá prezentácia sa skončila. Zostáva už len jedna. Týka sa Maďarska.
Čo by malo Maďarsko v tejto situácii urobiť? V prvom rade by sme si mali všimnúť smutnú skutočnosť, že pred päťsto rokmi, v čase poslednej zmeny globálneho systému, bola Európa víťazom a Maďarsko porazeným. V tom čase sa vďaka geografickým objavom v západnej polovici Európy otvoril nový hospodársky priestor, na ktorom sme sa vôbec nemohli podieľať. Nanešťastie pre nás sa v tom istom čase k našim dverám priblížil civilizačný konflikt: do Maďarska prišlo islamské dobývanie a na dlhé roky nás premenilo na vojnovú zónu. To malo za následok obrovský úbytok obyvateľstva, čo viedlo k presídľovaniu, ktorého dôsledky vidíme dodnes. Žiaľ, z tejto situácie sme sa nedokázali vymaniť vlastnými silami. Nedokázali sme sa oslobodiť vlastnými silami, a tak sme sa museli na niekoľko storočí začleniť do germánskeho, habsburského sveta.
Uvedomme si tiež, že pred päťsto rokmi maďarská elita presne vedela, o čo ide. Chápali podstatu zmeny, ale nemali prostriedky na to, aby na ňu krajinu pripravili. To bol dôvod neúspechu pokusov rozšíriť priestor – politický, hospodársky a vojenský – a vyhnúť sa ťažkostiam: pokusy vykrútiť sa zo situácie. Jeden z takýchto pokusov uskutočnil kráľ Matej, ktorý sa – podľa Žigmundovho vzoru – pokúsil stať sa cisárom Svätej ríše rímskej, a tak začleniť Uhorsko do svetovej systémovej zmeny. To sa mu však nepodarilo. Rád by som spomenul aj pokus vymenovať Tamása Bakócza za pápeža, čo by nám dalo ďalšiu šancu zaradiť sa medzi víťazov tejto globálnej systémovej zmeny. Tieto pokusy však neboli úspešné. Preto je maďarským symbolom tohto obdobia, symbolom maďarského neúspechu, [vojenská porážka pri] Moháči. Inými slovami, začiatok svetovej mocenskej dominancie Západu sa zhodoval s pádom Maďarska.
Je to dôležité, pretože teraz si musíme ujasniť náš vzťah k novej zmene globálneho systému. Máme dve možnosti: Je to teraz hrozba pre Maďarsko alebo príležitosť pre Maďarsko? Ak je to hrozba, potom musíme viesť politiku ochrany status quo: Musíme plávať spolu so Spojenými štátmi a Európskou úniou a identifikovať naše národné záujmy s jednou alebo oboma vetvami Západu. Ak to nevnímame ako hrozbu, ale ako príležitosť, musíme sa vydať vlastnou cestou rozvoja, uskutočniť zmeny a prevziať iniciatívu. Inými slovami, oplatí sa realizovať národne orientovanú politiku. Ja verím v to druhé, patrím k tej druhej škole: súčasná zmena globálneho systému nie je hrozbou, nie je primárne hrozbou, ale príležitosťou.
[…] Tento proces, o ktorom hovoríme – táto globálna systémová zmena – sa neuskutoční za jeden alebo dva roky, ale už sa začal a bude trvať ďalších dvadsať až dvadsaťpäť rokov, a preto bude počas týchto dvadsiatich až dvadsiatich piatich rokov predmetom neustálych diskusií. Naši oponenti na ňu budú neustále útočiť. Budú tvrdiť, že tento proces je zvratný. Budú tvrdiť, že potrebujeme skôr integráciu než samostatnú národnú veľkú stratégiu. Budú ju teda neustále napádať a snažiť sa ju odvrátiť. Budú neustále spochybňovať nielen obsah veľkej stratégie, ale aj jej potrebu. Túto bitku treba viesť teraz, ale jedným z problémov je časový rámec. Pretože ak ide o proces, ktorý bude trvať dvadsať až dvadsaťpäť rokov, musíme si priznať, že keďže nemladneme, nebudeme patriť k tým, ktorí ho dotiahnu do konca. Realizáciu tejto veľkolepej stratégie – najmä jej záverečnú fázu – určite nebudeme realizovať my, ale najmä mladí ľudia, ktorí majú teraz dvadsať a tridsať rokov. A keď uvažujeme o politike, o tom, ako sa takáto stratégia dá politicky realizovať, musíme si uvedomiť, že v nasledujúcich generáciách budú v podstate len dve pozície – rovnako ako v našej generácii: budú liberáli a budú nacionalisti. A musím povedať, že na jednej strane budú liberálni, štíhli, s avokádom v ruke, bez alergénov, spokojní politici a na druhej strane budú mladí ľudia s nacionalistickými sympatiami, ktorí sú oboma nohami pevne na zemi. Preto musíme začať verbovať mladých ľudí – teraz a pre nás. Opozíciu neustále organizuje a posiela na bojové pole liberálny duch doby. Nepotrebujú náborové úsilie, pretože nábor sa deje automaticky. Náš tábor je však iný: národný tábor vychádza len za zvuku trúb a dokáže sa zhromaždiť len pod vztýčenou zástavou. To sa týka aj mladých ľudí. Preto musíme nájsť odvážnych mladých bojovníkov s nacionalistickým pohľadom. Hľadáme odvážnych mladých bojovníkov s nacionalistickým duchom.
Ďakujeme vám za pozornosť.
Obrázok MTI/Veres Nándor
Zdroj: https://tkp.at/2024/07/29/orban-vortrag-ueber-neue-weltordnung/
