RUSSIA TODAY, Henry Johnston, 26.06.2024
Správa o vypršaní platnosti dohody medzi Washingtonom a Rijádom je síce nepravdivá, ale dohoda, ktorá má zásadný význam pre úspech amerického dolára, bola narušená.
Hovorí sa, že fiktívne príbehy môžu niekedy sprostredkovať určité pravdy lepšie ako spravodajské agentúry. V tomto svetle by sa možno mali vnímať aj správy, ktoré nedávno kolovali na internete o vypršaní 50-ročnej “petrodolárovej” dohody medzi USA a Saudskou Arábiou.
Táto dohoda je fiktívna. Zdá sa, že nepravdivé správy pochádzajú z Indie alebo z neprehľadného labyrintu webových stránok určených pre kryptoinvestorov. V skutočnosti existovala oficiálna dohoda medzi USA a Saudskou Arábiou, podpísaná v júni 1974, a existovala aj ďalšia, ale tajná dohoda, uzavretá približne v tom istom roku, na základe ktorej bola Saudom prisľúbená vojenská pomoc výmenou za premenu ich príjmov z ropy na americké štátne dlhopisy. Dohoda, na základe ktorej Rijád predával svoju ropu za americké doláre, bola neformálna a nemala dátum platnosti. Petrodolárový systém, ako ho poznáme dnes, sa do značnej miery vyvinul organicky.
Táto fikcia však poukazuje na skrytú pravdu: Petrodolár vstúpil do dlhej fázy súmraku, z ktorej už nebude návratu. Žiadna iná hospodárska dohoda za posledné polstoročie neurobila viac pre zabezpečenie nadvlády USA. V podstate predstavovala implicitné ropné krytie pre americký dolár, ktoré sa malo zachovať. Možno nadviazať na myšlienku, ktorú pôvodne vyslovil finančný analytik Luke Gromen: V konečnom dôsledku je to práve neschopnosť a neochota USA udržať toto krytie pre svoj dolár, čo postupne spôsobuje zlyhanie systému.
Pôvod petrodolára
Keď USA v roku 1971 zrušili zlaté krytie amerického dolára, čím zrušili Brettonwoodsku dohodu, medzinárodný finančný systém sa dostal do chaosu. Nasledovalo turbulentné obdobie s vysokou infláciou a rozsiahlymi úpravami v dôsledku voľne kolísajúcich výmenných kurzov ako novej reality. Keďže americký dolár už ani len nevzbudzoval dojem, že je krytý zlatom, neprekvapivo stratil hodnotu a spustil infláciu. Do leta 1973 stratil už pätinu svojej hodnoty voči ostatným hlavným menám.
To mal byť koniec dvaapolročnej dominancie amerického dolára v povojnovom období. Stalo sa však niečo veľmi zvláštne: úloha amerického dolára ako rezervnej meny a najdôležitejšieho obchodného nástroja sa len ďalej rozšírila. Dôvodom bola skutočnosť, že Američanom sa podarilo ovládnuť obchod s ropou v amerických dolároch, najprv so Saudmi v roku 1974 a krátko nato aj s celým OPEC. Tým sa fakticky vytvorila komoditná záloha pre americký dolár. Keďže trh s ropou je oveľa väčší ako trh so zlatom, poskytlo to americkému doláru ešte väčší manévrovací priestor.
Za súhlas s predajom ropy za americké doláre sa Saudská Arábia stala protektorátom americkej armády. Mnohí považovali túto dohodu za “neodolateľnú ponuku” pre Saudov, ktorú jednoducho nemohli odmietnuť. A napokon začiatkom roka 1975 vzbudili veľkú pozornosť americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger a americký minister obrany James Schlesinger, keď už nechceli vylúčiť možnosť prevzatia zahraničných ropných polí vojenskou silou v prípade, že by Západ “zadusili” krajiny produkujúce ropu. Hoci týmto výrokom predchádzala “ropná dohoda” medzi USA a Saudskou Arábiou, nie je nadnesené si predstaviť, že saudské kráľovstvo považovalo za bezpečnejšie zveriť sa do starostlivosti USA, než čakať, ako presne bude definované slovo “uškrtenie”
To bola pravdepodobne dobrá stávka. Za posledných päťdesiat rokov sa v Saudskej Arábii udialo veľa, ale farebná revolúcia alebo operácia USA na zmenu režimu sa rozhodne nekonala.
De facto financovanie ropy a výnimka z pravidla
Americký dolár tak prešiel od brettonwoodskej viazanosti na cenu zlata k neoficiálnemu financovaniu ropou. Po šoku na prelome rokov 1973/1974 sa cena ropy v nasledujúcich 30 rokoch pohybovala v pozoruhodne stabilnom rozpätí od približne 15 do 30 USD za barel. Táto pozoruhodná stabilita je základom úspechu petrodolárového systému. Táto stabilita mala jednu dôležitú výnimku, ale aj tá nakoniec viedla k posilneniu systému.
Jednou z výnimiek bol cenový šok na prelome rokov 1978 a 1979, vyvolaný iránskou revolúciou, keď cena ropy vzrástla výrazne nad hornú hranicu tohto rozpätia. Tento vývoj sa časovo zhodoval s hlbokou krízou amerického dolára a prudko rastúcou infláciou v USA (a čiastočne bol aj jej príčinou). V tom čase začal vtedajší predseda Federálnej rezervnej banky (Fed) Paul A. Volcker Jr. svoju slávnu sériu agresívneho zvyšovania úrokových sadzieb.
Volckerova “horká medicína” bola síce zameraná na boj proti najhoršej inflácii v dejinách USA, nemenej dôležitý bol však aj jej vplyv na posilnenie otrasenej dôveryhodnosti amerického dolára. Článok v New York Times sa v tom čase sťažoval, že kroky predsedu Federálneho rezervného systému “jasne ukazujú, že medzinárodné úvahy, a najmä obrana amerického dolára, teraz ovplyvňujú hospodársku politiku USA v takej miere, akú sme v povojnovom období ešte nezažili”. Inými slovami, Volcker bol obvinený z uprednostňovania fungovania dolárového systému pred domácimi politickými úvahami.
Je dôležité, aby sme sa tu príliš nezaoberali rozpletaním príčin a dôsledkov alebo aby sme vo Volckerovom konaní hľadali explicitnú zmienku o petrodolári. Trh s ropou v tých rokoch reagoval na rôzne faktory a Federálny rezervný systém nemal právomoc ho kontrolovať. Volcker sa o to výslovne nepokúšal. Dobre si však uvedomoval záťaž, ktorú vysoké ceny ropy predstavovali pre dovozcov ropy, a hrozbu, ktorú predstavovali pre stabilitu systému.
Volckerove rozhodné kroky spôsobili, že americký dolár sa opäť stal obľúbenou svetovou menou, pričom silný americký dolár prispel k tomu, že ropa v skutočnosti zostala lacnejšia v amerických dolároch ako v iných menách. Najdôležitejšie však bolo, že sa vytvoril dojem, že USA sú ochotné spôsobiť bolesť vlastnej ekonomike (Volcker spôsobil, že USA prešli dvoma vážnymi recesiami), aby zachovali hodnotu dolára pre všetkých svetových hráčov, ktorí držia americké doláre alebo uskutočňujú transakcie v amerických dolároch.
Začiatkom 80. rokov ceny ropy opäť klesli a nasledujúcich približne dvadsať rokov sa pohybovali medzi 15 a 30 dolármi. Bolo to spôsobené najmä rozvojom nových zásob ropy, napríklad v Severnom mori, na Aljaške a v Mexiku. Rozhodujúcim faktorom bolo, že americký dolár si udržal svoju hodnotu voči rope. Nezáleží na tom, nakoľko to bol skutočný úspech politiky USA a nakoľko len zhoda priaznivých okolností. Dôležité je, že americký dolár sa považoval za ekvivalent ropy a roky Volckerovho pôsobenia vyvolali dojem, že USA budú v čase krízy skutočne brániť americký dolár a spravodlivo s ním hospodáriť. To spôsobilo, že držba amerických dolárov (alebo amerických štátnych dlhopisov) bola pre každého rozumná.
30-ročná stabilita sa láme – a zvyšok je história
V roku 2003 začala cena ropy dlho a vytrvalo rásť.Dôvodom bol najmä rastúci dopyt zo strany Číny a geologická skutočnosť, že mnohé z veľkých svetových ropných polí prekročili svoj ťažobný vrchol, čo znamenalo nedostatok ľahko ťažiteľnej ropy (presnejšie je hovoriť o vrchole “lacnej” ropy než o skutočnom geologickom vrchole).V rokoch 2003 až 2008 tiež výrazne oslabil americký dolár voči ostatným hlavným menám – táto okolnosť podľa ekonóma Steva Hankeho spôsobila približne 50 % nárastu cien ropy v tomto období.
Dôležité je, že cena ropy neklesla, keď dosiahla najvyššiu úroveň za posledných 30 rokov. Namiesto toho ceny ropy počas nasledujúcich rokov neustále rástli a v júli 2008 dosiahli najvyššiu úroveň 145 USD za barel.To možno charakterizovať aj ako znehodnotenie amerického dolára voči rope, čo je hrozivý vývoj pre všetkých, ktorí majú v držbe americké doláre a nakupujú ropu.
Práve v tomto momente sa v základoch petrodolára objavila osudová trhlina. Kde sa tvárou v tvár rastúcim cenám ropy a oslabujúcemu sa americkému doláru vzal nový odvážny Paul Volcker a sprísnil menovú politiku, aby za každú cenu posilnil americký dolár a udržal jeho implicitné krytie ropou?Odpoveď znie: nebol nikde k nájdeniu.V skutočnosti sa stal presný opak. V rozhodujúcom období rastu cien ropy v roku 2007 a začiatkom roka 2008 USA v reakcii na oslabenie svojej ekonomiky v skutočnosti znížili úrokové sadzby, čím tento problém ešte zhoršili.
Luke Gromen sa domnieva, že táto epizóda priniesla pre mnohé krajiny dôležité uvedomenie.Svoje menové rezervy si hromadili v presvedčení, že americký dolár bude aj naďalej rovnako dobre riadený, že je rovnako dobrý na ropu ako na zlato a že USA nebudú viesť politiku, ktorá by ochudobnila dovozcov energií.
Situáciu ešte zhoršila záplava “záchranných balíkov” a “kvantitatívneho uvoľňovania” v objeme biliónov amerických dolárov po finančnej kríze na prelome rokov 2008 a 2009, ktoré posilnili dojem, že USA nebudú šetriť úsilím, aby prioritne stabilizovali svoj vlastný chorý bankový systém – či už v americkom dolári alebo nie. Bolo tiež jasné, že americká ekonomika je v súčasnosti príliš finančnou ekonomikou a je príliš zadlžená na to, aby vydržala “liečbu” v štýle Volckerovej stratégie.
Treba však pripomenúť, že ceny ropy sa v roku 2009 skutočne prepadli a americký dolár (paradoxne) dokázal počas svetovej finančnej krízy posilniť. Bolo to však priamo v dôsledku hospodárskej katastrofy spôsobenej samotným krachom a následnou recesiou.Bena Bernankeho si nikto nemýlil s Paulom Volckerom.
Ceny ropy klesli aj v rokoch 2014 až 2016 v dôsledku rozmachu ťažby bridlicovej ropy, vďaka ktorému sa USA stali de facto globálnym producentom s hraničnými nákladmi. Dalo by sa dokonca tvrdiť, že americký dolár sa počas väčšiny desaťročia od roku 2010 do roku 2020 dostal do nového (aj keď vyššieho) cenového pásma voči rope, čím sa obnovil – aj keď bledý – odraz predchádzajúcej podpory cien ropy americkým dolárom.Systém však už v tomto období nefungoval správne.Krátkodobý zázrak bridlicovej ropy len oddialil a trochu zamaskoval dôsledky.Je dôležité nepozerať sa na výkyvy výmenného kurzu amerického dolára alebo ceny ropy ako na potvrdenie alebo vyvrátenie myšlienky o ropnom krytí dolára.Skôr je dôležité uvedomiť si, že od polovice roka 2000, s vyššie opísaným rastom cien ropy, sa implicitný prísľub petrodolárového systému začal rúcať.Tento kolaps odvtedy pokračuje.
Čína chce tlačiť jüany za ropu – USA neúmyselne súhlasia
Jednou z krajín, ktoré si klesajúcu spoľahlivosť amerického dolára všimli už na začiatku, bola Čína.Len niekoľko dní po tom, ako predseda Fed-u Ben Bernanke v marci 2009 oznámil najväčšiu operáciu tlače peňazí v histórii, šéf čínskej centrálnej banky zverejnil dokument s odvážnym názvom “Reforma medzinárodného menového systému”, v ktorom vyzval na vytvorenie neutrálneho rezervného aktíva, ktoré by nahradilo systém zameraný na americký dolár.
V nasledujúcich rokoch Čína ako najväčší svetový dovozca ropy dala jasne najavo svoje želanie mať možnosť nakupovať ropu vo vlastnej mene.Čína tiež znížila nákupy amerických štátnych dlhopisov a rýchlo nakupovala zlato, čo bolo jasným prejavom nedôvery v americký dolár.Mnohí tieto kroky interpretujú v prehnanom geopolitickom zmysle ako snahu Pekingu napnúť svaly a podkopať unipolárny svet vedený USA vo svoj prospech.Je však dôležité pochopiť, že pre Číňanov, ktorí málo investujú do ropy a dlhodobo investujú do amerických štátnych dlhopisov, ide o otázku národnej bezpečnosti. Pre Čínu nie je riešením spoliehať sa pri nákupe najdôležitejšej komodity moderného hospodárstva – ktorej cena má celkovo stúpajúcu tendenciu – na menu, ktorá sa každým dňom oslabuje a ktorú kontroluje čoraz agresívnejší, slabnúci hegemón.
V snahe zatraktívniť svoju menu pre obchodovanie na svetovom trhu Čína v roku 2018 zaviedla kontrakty na ropu zúčtované v jüanoch. Aj keď to spočiatku nemalo zásadný vplyv na dominanciu amerického dolára na trhu s ropou, ukázalo to smer, ktorým sa Peking uberá.Rovnováhu však naklonil až konflikt na Ukrajine, resp. nešetrná reakcia Washingtonu naň.A tu sa dostávame k bodu, kde sa spája hlboký ekonomický trend a geopolitické ohnisko.
Keďže Moskva bola v dôsledku sankcií obmedzená v predaji svojej ropy, Čína výrazne zvýšila nákupy ruskej ropy za výhodnejšie ceny, pričom zúčtovanie sa uskutočňovalo v jüanoch. Legendárny analytik Zoltán Pozsár tento vývoj výstižne označil za “súmrak pre petrodolár …a úsvit pre petroyuan”.
To však presahuje hranice Číny. Skupina BRICS ako celok sa usiluje o zvýšenie obchodu vo svojich národných menách, čo nadobudlo naliehavosť tvárou v tvár svojvoľným a príliš prísnym sekundárnym sankciám Washingtonu.India ako tretí najväčší dovozca a spotrebiteľ ropy na svete sa od roku 2022 stala najväčším nákupcom ruskej ropy po mori a za ruskú ropu platí v rupiách, dirhamoch a jüanoch.S konsolidáciou skupiny BRICS a vznikom nových finančných infraštruktúr a obchodných sietí sa obchod s ropou mimo amerického dolára bude len zvyšovať.V januári 2023 Saudská Arábia dokonca verejne vyhlásila, že je pripravená predávať svoju ropu aj v iných menách ako v americkom dolári. Išlo o prvé verejné priznanie toho, o čom sa špekulovalo už roky.V novembri toho istého roku sa kráľovstvo dohodlo s Čínou na rámci menového swapu, čo je jasný ukazovateľ plánov obchodovať v budúcnosti v miestnej mene.Petrodolárová dohoda bola pre Saudov veľmi výhodná, preto v minulosti neprejavili veľkú ochotu vzdať sa jej.Nepochybne k tomu prispieva aj určitá nerozhodnosť rozísť sa s Američanmi. Pre vedenie krajín produkujúcich ropu spravidla nekončí dobre, ak už nekoná v súlade s prianím USA.Časy sa však menia a Rijád si to zrejme uvedomuje.
Washington chce všetky výhody pre seba, ale žiadnu zodpovednosť za ostatných
Na šírenie nekrytých mien sme si už zvykli, preto je pre nás ťažké uvedomiť si, aká nezvyčajná bola v tom čase petrodolárová dohoda pre svet, ktorý bol dlho zvyknutý na akýsi zlatý štandard.Jedna vec je, že akákoľvek vláda trvá na tom, aby bola jej mena akceptovaná v rámci jej vlastných hraníc.Ale navrhnúť inej krajine, aby sa rozlúčila s reálnymi komoditami – ako je ropa – za peniaze, ktoré nie sú kryté absolútne ničím, by bolo v predchádzajúcich časoch ťažko presaditeľné.USA to však na istý čas dokázali – a ešte viac.
A predsa, len na základe vojenskej sily a vďaka zákulisným dohodám diplomatických sprisahaní by takáto dohoda nikdy nevydržala tak dlho – dlhšie ako zlatom podložený Bretton Woods.
Hoci Washington, D.C., vždy operoval s určitým pocitom beztrestnosti, pretože veril, že neexistuje žiadna reálna alternatíva k americkému doláru, počas zlatej éry petrodolára, ktorá trvala niekoľko desaťročí, existovalo preň aspoň ekonomické opodstatnenie. Americký dolár fungoval pre zvyšok sveta tak dobre, že sa proti nemu až donedávna nepostavil žiadny veľký blok. A dlhý tieň Paula Volckera mu dodal dôveryhodnosť.
Ale tak ako USA od roku 1971 už nechceli plniť svoj záväzok prepočítavať doláre na zlato, neskôr sa vzdali aj nepriameho záväzku podporovať hodnotu svojho dolára vo vzťahu k rope. A odvtedy už Washington neprejavil ani najmenší náznak fiškálnej zdržanlivosti alebo akéhokoľvek predstierania, že riadi americký dolár v prospech všetkých.
Namiesto toho sa americký dolár teraz používa ako zbraň v zúfalej snahe zvrátiť udalosti, ktoré sám spôsobil a ktoré zlyhali pri zachovaní integrity meny.Spojené štáty teraz bojujú za zachovanie všetkých výhod tohto neúspešného systému, hoci už nie sú vybavené ani ochotné prevziať túto zodpovednosť.Ak americký dolár nie je naviazaný na zlato a nie je ani implicitne krytý ropou a Washington nie je ochotný zachovať jeho integritu, bude zle vybavený na uľahčenie obchodu s kľúčovými zdrojmi.Tak hlboko zakorenený systém, akým je petrodolár, nezmizne zo dňa na deň.Keď sa však raz jeho ekonomické základy podkopú, bude ho možné udržiavať len tak dlho prostredníctvom blamáže a úskokov.