Klinický lekár zhromaždil pre časopis Multipolar znepokojujúce zistenia zo svojej odbornej praxe. Varuje: „Na základe všetkého, čo vieme, spoliehať sa len na výsledky výrobcu nie je dobrá voľba.“ Aby sa vyhol sankciám, píše pod pseudonymom; jeho meno je redakcii známe.
Multipolar-Magazin, CARL METZNER, 16. septembra 2024
Dva základné princípy lekárskej etiky sú „Primum non nocere“ – že liečba by predovšetkým nemala spôsobiť škodu – a autonómia pacienta, t. j. právo každého slobodne sa rozhodnúť o svojej liečbe alebo opatrení. Inštitút Roberta Kocha, ktorý v tom čase „dobrovoľne dal svoje výskumné a poradenské aktivity do služieb nacistického režimu“, zhrnul v rámci revízie svoje skúsenosti z rokov 1933 až 1945:
„Nikdy na svete neexistuje ospravedlnenie pre porušovanie humanistických zásad, pre porušovanie dôstojnosti a telesnej integrity, aj keď väčšina takéto správanie toleruje alebo dokonca vyžaduje.“
Na tomto pozadí bude ďalej položená otázka súčasnej platnosti týchto výdobytkov lekárskej etiky.
Nežiaduce účinky liekov s potenciálom poškodiť zdravie existujú tak dlho, ako existujú lieky. Ich hlásenie je neslávnou kapitolou v profesionálnom obraze lekárskeho povolania: na jednej strane sú lekári podľa lekárskeho etického kódexu povinní hlásiť nežiaduce účinky, ale na druhej strane ide o službu, ktorá, čo je zaujímavé, nie je odmeňovaná (na rozdiel napríklad od „koronálneho očkovania“, ktoré bolo odmeňované v priemere 25 až 30 eurami za „vpich“), ale trvá pomerne dlho – a preto sa v každodennom živote často zanedbáva.
Z toho vyplývajúci vysoký počet neohlásených vedľajších účinkov bol už vedecky dokázaný v štúdii o nežiaducich účinkoch liekov na pohotovostných oddeleniach štyroch veľkých nemocníc (Fürth, Bonn, Ulm, Stuttgart). Štúdia ukázala, že viac ako 5 % prijatí na pohotovostné oddelenie je spôsobených vedľajšími účinkami – v Nemecku to predstavuje približne 1,6 milióna závažných vedľajších účinkov ročne, ktoré spôsobujú priame náklady nemocníc vo výške približne 2,5 miliardy eur – a ide o známe a pravidelne schvaľované lieky. Odhaduje sa, že viac ako 90 % vedľajších účinkov nie je hlásených – to sa pravdepodobne týka aj „koronálnych vakcín“, ktorým bolo rýchlo udelené mimoriadne povolenie napriek ich novému spôsobu účinku.
Na základe týchto zistení budú ďalej uvedené znepokojujúce výsledky patologických vyšetrení z každodenného života kliniky s maximálnou starostlivosťou, presnejšie od pacientov, ktorí boli tiež prijatí v núdzovom stave a u ktorých sa mal skúmať možný vplyv na vývoj a priebeh ochorenia v dôsledku expozície a časovej súvislosti s proteínom spike.
V korunovom období sa pacienti po spustení očkovania často pýtali, či ich ťažkosti a (niekedy závažné) ochorenia neboli spôsobené aj očkovaním – a či to nemôžeme overiť. Ako malá skupina kritických lekárov na našej klinike sme potom skúmali možnosti a posielali vzorky tkanív do laboratórií s príslušnou ponukou, výsledkom čoho bola séria prípadov uvedených nižšie. Rozhodnutie zverejniť výsledky anonymne sme urobili preto, aby sme sa vyhli prípadnej diskreditácii alebo dokonca sankciám, pričom sme dobre vedeli, že by to diskusiu nezjednodušilo.
Hoci od oficiálneho ukončenia „pandémie korónie“ už uplynul určitý čas, zdá sa, že o rokoch 2020 až 2023, ktoré so sebou priniesli bezprecedentné zásahy do základných práv, sa takmer vôbec nediskutuje kriticky, a to ani, a predovšetkým, v odbornej verejnosti, napriek čoraz jasnejším pochybeniam a zneužitiam zo strany politikov pod vedeckou zámienkou a zdôvodnením založeným na mimoriadnej situácii, ktorá, ako je teraz známe aj zo zverejnených protokolov RKI, nebola presná ani platne odôvodnená v danej podobe.
Cituje sa výrok Marka Twaina: „Je ľahšie niekoho oklamať, ako ho presvedčiť, že bol oklamaný.“ Reakcie na nižšie uvedené série prípadov budú preto pravdepodobne skôr negatívne, keďže tieto prípady dokumentujú potenciálne vážne škody, ktoré by mohli byť spojené s takzvanými „vakcínami“ mRNA.
„Optimalizovaná mRNA“ a „ilúzia kontroly“
Ako je už známe, ide o modifikovanú mRNA, t. j. „vakcíny“ s modRNA, keďže templát mRNA nezodpovedá, ako by sa dalo na prvý pohľad predpokladať, bežnej mRNA, ako sa bežne vytvára v tele počas premeny genetickej informácie na bielkovinu. Namiesto toho bola modifikovaná nahradením uridínových stavebných blokov N-metyl-pseudouridínom. Spoločnosť Biontech hovorí o „optimalizovanej mRNA“ a verí, že „je to nevyhnutné pre úspešný vývoj“. Cieľom je stabilizovať mRNA a dosiahnuť silnejšiu imunitnú odpoveď. Tento objav Dr. Karikóa a Dr. Weissmanna bol ocenený Nobelovou cenou. Zdá sa však, že skutočnosť, že takýto zásah do štruktúry mRNA by mohol mať aj negatívne účinky, nezohrala pri úvahách výrobcov a zodpovedných politikov žiadnu úlohu.
Z vedeckého hľadiska použitie modifikovanej mRNA – v ideálnom prípade bez zohľadnenia dôsledkov komplexného biologického systému – určite skrýva obrovský potenciál, ale v súčasnosti sa zdá, že táto technológia je všetko, len nie vyspelá a určite sa nedá použiť kontrolovaným spôsobom. Tu mnohí možno opäť podliehajú „ilúzii kontroly“ a úplne ignorujú skutočnosť, že ľudský imunitný systém je veľmi komplexný, evolučne vysoko konzervovaný a optimalizovaný systém, ktorý je pochopený len vo fragmentoch.
Hoci by takéto pochybnosti o inováciách – najmä v dnešnej medicíne, ktorej pokrok je čoraz viac poháňaný súkromnými, na burze kótovanými spoločnosťami – boli viac než namieste, ekonomickým záujmom spoločností, ktoré na týchto inováciách zarábajú, veľmi nepomáhajú. O tom, do akej miery finančné aspekty a marketingové stratégie umožňujú v tomto kontexte čestné, na dôkazoch založené porovnanie prínosu a rizika, možno diskutovať. Farmaceutické spoločnosti k tomu možno nie sú povinné samy osebe – ale regulačné orgány a politici, ktorí sú financovaní a legitimizovaní obyvateľstvom, áno – aspoň podľa koncepcie systému orientovaného na spoločné dobro.
V roku 2019 tento kľúčový bod modernej medicíny vysvetlil Arzneimittel-Telegramm, ktorý je pomerne kritický, pokiaľ ide o autorizáciu, účinnosť a potenciál vedľajších účinkov liekov:
“Výskumníci liekov nie sú povinní orientovať výskum na potreby všeobecného dobra. Podnikatelia sú však pod tlakom akcionárov, aby zvyšovali zisky alebo hodnotu svojich akcií.”
Uvádza sa v ňom tiež, že štúdie „sponzorované farmaceutickými spoločnosťami sa štyrikrát častejšie končia v prospech skúmaného produktu ako štúdie s inými sponzormi“. Nakoniec Arzneimittel-Telegramm kritizuje aj skutočnosť, že – na základe údajov z USA z roku 2008 – sa na marketing vynakladá „takmer dvakrát viac“ ako na výskum.
Odbočka: problematické zásahy do imunitného systému
Teraz k vlastnej časti článku, ktorú trochu vysvetlíme na príklade. Tento „exkurz“ by však mal byť užitočný, ba dokonca nevyhnutný na kategorizáciu výsledkov s cieľom ilustrovať preukázané účinky, ktoré môžu mať zásahy do imunitného systému.
Pred viac ako desiatimi rokmi začala v onkológii akýsi triumfálny pochod skupina imunomodulačných liekov, takzvaných „inhibítorov kontrolných bodov imunitného systému“ – skrátene ICI. Prvým zástupcom bol v roku 2011 Ipilimumab. Tieto lieky čoraz viac odsúvajú konvenčnú chemoterapiu a nahrádzajú ju v liečbe mnohých nádorových ochorení, pričom v porovnaní s konvenčnými chemoterapeutikami dosahujú pomerne pôsobivé výsledky z hľadiska predĺženia života, kvality života a znášanlivosti. Medzi ICI patrí „Pembrolizumab“ (obchodný názov „Keytruda“), ktorý je v súčasnosti najpredávanejším liekom na svete.
Mechanizmus účinku ICI je založený na skutočnosti, že príroda vytvorila akúsi „brzdu“ pre aktivované imunitné bunky. Ak sa tieto bunky (napr. T-lymfocyty) aktivujú, bojujú proti svojmu cieľu (v kontexte ICI nádorové bunky, ale vo všeobecnosti aj cudzie štruktúry, ako sú vírusy alebo baktérie), kým sa nezastavia alebo opäť nevypnú. Takéto „brzdiace mechanizmy“ existujú aj v koagulačnom systéme; sú dôležité na to, aby sa iniciované procesy opäť „zachytili“, a tak sa zabránilo nadmernej reakcii.
Brzdný signál“ pre aktivované imunitné bunky sa prenáša v takzvaných ‚kontrolných bodoch‘ a funguje na princípe ‚lock-and-key‘. Ak má nádorová bunka jeden z týchto „kľúčov“ (napríklad PD-L1 – ligand 1 naprogramovanej smrti), ktorý sa zhoduje s príslušným receptorom PD-1 na imunitných bunkách, môže sa táto bunka vypnúť, aby (t. j. imunitný systém) „tolerovala“ nádor. Ak sa teraz tento blokovací mechanizmus zablokuje protilátkami („ICI“ uvedenými vyššie), imunitné bunky sa (znovu) aktivujú a v ideálnom prípade zaútočia na nádor.
Avšak ako prakticky pri každom lieku, aj tu sa prejavuje nielen účinok, ale aj (nežiaduce) vedľajšie účinky, samozrejme, najmä – alebo dokonca nevyhnutne – pri zásahu do veľmi zložitého imunitného systému: Nemecký lekársky časopis v tejto súvislosti v nedávnom článku uvádza, že aktivácia imunitného systému prostredníctvom inhibítorov kontrolných bodov vyvoláva autoimunitné vedľajšie účinky u 86 až 96 % pacientov a u 17 až 59 % pacientov sú tieto účinky „závažné alebo život ohrozujúce“.
V súlade s tým sa autoimunitné vedľajšie účinky vyvolané kontrolnými bodmi prejavujú vo všetkých orgánových systémoch, najčastejšie ako kožné vedľajšie účinky (46 až 62 percent), autoimunitná kolitída (črevný zápal, 22 až 48 percent), autoimunitná hepatitída (zápal pečene, 7 až 33 percent) a endokrinopatie (poruchy orgánov vylučujúcich hormóny, 12 až 34 percent). Menej časté sú pneumonitída (zápal pľúc), nefritída (zápal obličiek) a kardiálne vedľajšie účinky vrátane kardiomyozitídy (zápal srdcového svalu) a neurologické vedľajšie účinky.
Ak sa vedľajšie účinky včas rozpoznajú, zvyčajne sa dajú dobre liečiť prípravkami, ktoré potláčajú imunitný systém (napr. kortizón). Je dôležité vedieť, že autoimunitné vedľajšie účinky vyvolané liekmi sa od spontánne sa vyskytujúcich autoimunitných ochorení líšia v mnohých ohľadoch, čo sťažuje diagnostiku a vyplýva predovšetkým z časovej súvislosti s užívaním liekov.
Zaujímavé je, že autoimunitné vedľajšie účinky sa podľa nemeckého lekárskeho časopisu môžu vyskytnúť „dlho po ukončení liečby inhibítormi kontrolných bodov“; Spolkový inštitút pre lieky a zdravotnícke pomôcky odporúča „monitorovanie najmenej päť mesiacov po poslednej dávke“, pričom niektoré kliniky a lekári dokonca monitorujú „až dva roky“ po poslednom podaní.
Táto odbočka do hĺbky imunitného systému a zodpovedajúce – a už pred rokom 2020 zdokumentované – možné autoimunitné vedľajšie účinky liekov, ktoré stimulujú imunitný systém, prispeli okrem iného k posúdeniu, že príznaky pozorované v nasledujúcej sérii prípadov (1) by mohli byť, ako niektorí pacienti sami predpokladali, vedľajšími účinkami nových „vakcín“, ktoré pôsobia aktiváciou imunitného systému. Hoci v tejto súvislosti neexistujú žiadne randomizované štúdie a nižšie uvedené prípady treba hodnotiť ako čisté pozorovania s malým počtom prípadov bez štatistickej významnosti alebo nároku na reprezentatívnosť, nie sú o nič menej znepokojujúce a mali by sa overiť kontrolovanými štúdiami.
Prípad č. 1
Začiatkom roka 2023 je 26-ročná žena prijatá do univerzitnej nemocnice s niekoľkomesačnou hnačkou, úbytkom hmotnosti a perianálnou bolesťou. Pod podozrením na diagnózu Crohnovej choroby (chronické zápalové ochorenie čriev na základe autoimunitnej dysregulácie, ktorého presná príčina – podľa učebnice internej medicíny „Herold Innere Medizin“ – je „neznáma“) bola vykonaná kolonoskopia a odobraté vzorky tkaniva na patologické posúdenie. Patologický ústav našej kliniky hovoril o „zmenách, ktoré sú dobre kompatibilné s Crohnovou chorobou“ a zahŕňali horný (žalúdok, dvanástnik) aj dolný tráviaci trakt.
Treba poznamenať, že Crohnova choroba si u mnohých chorých vyžaduje dlhodobú, niekedy celoživotnú liečbu imunosupresívami (t. j. liekmi, ktoré potláčajú imunitný systém) a že kvôli komplikáciám sú často potrebné operácie zahŕňajúce odstránenie časti čreva. Imunosupresíva zase vedú k zvýšenej náchylnosti na infekčné ochorenia a nádorové ochorenia sú tiež štatisticky častejšie v porovnaní s celou populáciou. V tomto ohľade je táto diagnóza pre postihnutých veľmi dôležitá.
Niektoré vzorky boli zaslané do referenčného patologického laboratória, ktoré použilo imunohistochémiu (štandardná metóda farbenia vzoriek tkaniva, pri ktorej sa používajú špecifické protilátky na „vizualizáciu“ špecifických štruktúr) na vyšetrenie tkaniva na prítomnosť proteínu hrotu SARS-CoV-2 a zložiek vírusového obalu (tzv. nukleokapsidu) s týmto výsledkom: „V súlade s predbežnými zisteniami sú zmeny dobre kompatibilné s Crohnovou chorobou. Vo všetkých zaslaných vzorkách z tenkého a hrubého čreva sa preukázal proteín hrotu bez dôkazov nukleokapsidu SARS-CoV-2. Kontakt s proteínom hrotu je teda zrejmý, a ak je nukleokapsid negatívny, proteín hrotu by teda bol spôsobený vakcínami Corona. Expozícia proteínu spike je pravdepodobne príčinou nového črevného ochorenia.“
Na základe dotazu u postihnutej osoby sa zistilo, že bola trikrát očkovaná tou istou „vakcínou“ na báze mRNA (naposledy začiatkom roka 2022) a krátko pred objavením sa príznakov mala pozitívny test PCR na SARS-CoV-2.
Prípad č. 2
Žena vo veku okolo 30 rokov je prijatá do nemocnice v polovici roku 2022 s nejasnými zvýšenými hodnotami pečeňových testov. Podľa jej vlastných vyjadrení nikdy nemala koronavírusovú infekciu ani pozitívny test a ako uviedla, musela byť očkovaná celkovo trikrát, zakaždým „vakcínami“ na báze mRNA (naposledy koncom roka 2021), aby mohla sprevádzať svoju chorú dcéru na lekárske vyšetrenia a do nemocnice.
Vzhľadom na zvýšené hodnoty pečene viedla punkcia pečene v roku 2022 k podozreniu na liekové poškodenie pečene; v tom čase užívala antidepresívum, ktoré sa považovalo za podozrivý spúšťač a následne bolo vysadené. Hodnoty pečene sa následne zlepšili, ale nikdy sa úplne nenormalizovali.
V polovici roku 2023 sa potom vyskytla nová epizóda s opätovným zvýšením hodnôt pečene a zožltnutím kože a očí (tzv. ikterus), ktorá bola teraz podozrivá z toho, že ju vyvolal liek proti bolesti a antihypertenzívum, ktoré v tom čase užívala. Opakovaná punkcia pečene však odhalila podozrenie na autoimunitnú hepatitídu (AIH). Diagnóza AIH je založená na špecifickom histopatologickom obraze a rôznych „markeroch“ v krvi – klasické markery autoimunitného ochorenia pečene však neboli zistiteľné, čo bolo v tomto kontexte nápadné.
Vlastné laboratórium patológie inštitútu vyhodnotilo vzorky tkaniva ako „dobre kompatibilné s AIH“, referenčná patologická správa objednaná na žiadosť pacienta dospela k nasledujúcemu záveru: „Pozitivita proteínu hrotov v cievnych endoteliach [endotelie sú tenké bunky, ktoré vystielajú vnútorné steny ciev] a lymfoidných bunkách [podskupina bielych krviniek], ako aj v jednotlivých hepatocytoch [pečeňových bunkách]. Detekcia nukleokapsidu negatívna. V súlade s uvádzanými patologickými nálezmi ide o autoimunitnú hepatitídu; na základe výsledkov našich imunohistochemických vyšetrení existuje takmer určite súvislosť medzi očkovaním proti SARS-CoV-2 a poškodením pečene.“
Prípad č. 3
Osemdesiatročný muž prichádza na kliniku na jar 2022 s niekoľkotýždňovou krvavou hnačkou. Uvádza, že bol trikrát očkovaný proti SARS-CoV-2 (zakaždým „vakcínami“ na báze mRNA od dvoch rôznych výrobcov), naposledy koncom roka 2021. Neexistuje žiadny zdokumentovaný dôkaz o prirodzenej infekcii vírusom SARS-CoV-2.
Pri kolonoskopii je zreteľne viditeľná zápalovo zmenená sliznica hrubého čreva (tzv. „kolitída“), pričom pôvodný výsledok patológie bol: „Morfologicky obraz pripomína vleklú infekčnú kolitídu, ale nemožno vylúčiť chronické zápalové ochorenie čreva v zmysle ulceróznej kolitídy.“ Tieto vzorky boli tiež zaslané referenčnému inštitútu na pozadí možnej súvislosti s proteínom bodliaka, ktorý dospel k tomuto záveru: „Obraz ulceróznej kolitídy. Zafarbenie hrotom bolo spočiatku pomerne slabé, ale po jeho zopakovaní sme mohli zaregistrovať jasné označenie ciev a okolitých bunkových elementov. Imunohistochemicky nebolo možné zistiť nukleokapsid. Keďže ulcerózna kolitída je autoimunitné ochorenie, jasná detekcia proteínov hrotov hovorí v prospech kauzálnej účasti na vzniknutom črevnom zápale. Vzhľadom na chýbajúcu detekciu nukleokapsidu existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť príčinnej súvislosti s predchádzajúcim očkovaním.“
Črevný zápal sa už nedal potlačiť liekmi, takže sa muselo odstrániť celé hrubé črevo. Treba tiež poznamenať, že chirurgický zákrok je poslednou možnosťou liečby refraktérnej ulceróznej kolitídy, už dlho sa odporúča v usmerneniach a je tiež štandardným postupom bez ohľadu na súčasný prípad s podozrením na súvislosť s „očkovaním“ SARS-COV-2. Chýbajúca odpoveď na farmakologickú liečbu je však pri ulceróznej kolitíde skôr výnimkou ako pravidlom a poukazuje na veľmi ťažký priebeh ochorenia.
Prípad č. 4
Koncom leta 2022 sa na ďalšie objasnenie dostavila 75-ročná žena s veľkým nádorom (približne 8 cm v priemere) v brušnej dutine. Uviedla, že bola štyrikrát očkovaná proti SARS-COV-2 (zakaždým „vakcínou“ na báze mRNA), naposledy v polovici roku 2022. Na ochorenie COVID-19 ani na pozitívny test na SARS-CoV-2 si nepamätala.
Nádor bol podrobený biopsii a patologický výsledok odhalil takzvaný „non-Hodgkinov lymfóm“, všeobecne známy ako „lymfóm“, spôsobený degeneráciou podskupiny bielych krviniek, lymfocytov. V referenčnej patologickej správe sa uvádza, že „v približne 40 % nádorových buniek boli zistené proteíny hrotov“. Počas posudzovania bolo správne uvedené, že „vyjadrenie o príčinnej súvislosti vzniku nádoru nie je možné len na základe zistenia bodkovaných bielkovín v nádore alebo v jeho okolí“.
Napriek tomu je to pozoruhodné a malo by to v každom prípade viesť k ďalšiemu výskumnému úsiliu s cieľom ďalej objasniť túto koreláciu alebo vylúčiť kauzalitu.
Prípad č. 5
Piaty skúmaný prípad je 65-ročný pacient s ťažkou hepatitídou (zápalom pečene) neznámej príčiny. Objavila sa u neho začiatkom roku 2023 bez predtým zdokumentovanej infekcie korona alebo pozitívneho testu a po troch „očkovaniach“ proti SARS-CoV-2 („vakcínou“ na báze mRNA od dvoch rôznych výrobcov). Zápal pečene bol taký závažný s nástupom zlyhania pečene, že musel byť prevezený do transplantačného centra.
Výsledok biopsie pečene bol nasledovný: „Akútne poškodenie pečene (…) s výrazným zápalovým infiltrátom, veľmi zodpovedajúce liekovo-toxickej zmene pečene.“ Postihnutý pacient predtým užíval lieky proti bolesti a blokátor kyseliny. V tomto prípade sa v referenčnom patologickom náleze „nedal zistiť žiadny hrotový proteín“, čo robilo súvislosť s užívanými liekmi najpravdepodobnejšou.
Prípad č. 6
Začiatkom roka 2023 bola odoslaná 35-ročná žena so zhoršením celkového stavu, ktoré sa niekoľko týždňov stupňovalo, a so zväčšenými lymfatickými uzlinami v oblasti slabín. Aj v tomto prípade bolo zistené trojnásobné „očkovanie“ proti SARS-CoV-2 (použitím „vakcíny“ na báze mRNA od toho istého výrobcu, naposledy začiatkom roka 2022) bez zdokumentovanej koronálnej infekcie alebo pozitívneho testu. Histopatologické vyšetrenie punktátu lymfatickej uzliny odhalilo „Hodgkinov lymfóm“. Aj v tomto prípade sa vo vzorkách odobratých v referenčnej patologickej správe nedal zistiť žiadny proteín hrotu.
Posledné dva prípady možno považovať za akúsi „negatívnu kontrolu“, t. j. skutočnosť, že „spike protein“ nebol zistený v každom prípade, by mala zvýšiť platnosť dôkazov zo vzoriek v prípadoch 1 až 4 a tiež znehodnotiť možnú kritiku vznesenú na niektoré ústavy a skúšajúcich, ktorí sa zaoberajú takýmito dôkazmi.
Technické vysvetlenie: Referenčné laboratórium použilo monoklonálnuprotilátku „SARS-CoV-2 Spike S1“ („klon HL134“) proti proteínu spike koronavírusu a monoklonálnu protilátku „Covid-19 Nucleocapsid“ proti zložkám obalu SARS-CoV-2 (Nucleocapisd). V tomto prípade detekcia protilátky proti proteínu hrotu naznačuje, že sú prítomné zložky proteínu hrotu, protilátka proti nukleokapsidu sa vyskytuje len v prípade prirodzenej infekcie vírusom. Interpretácia výsledkov je preto nasledovná: Detekcia nukleokapsidového a bodového proteínu znamená následky prirodzenej infekcie vírusom SARS-CoV-2, detekcia iba bodového proteínu znamená následky očkovania. Tu treba predpokladať, že protilátky proti nukleokapsidu sa dajú zistiť s rovnakou spoľahlivosťou ako protilátky proti proteínu hrotu.
Záver
Žiaľ, takéto vyšetrenia sú stále výnimkou. Dôvody, ktoré za tým stoja, možno len predpokladať. Napriek tomu by sa v budúcnosti malo opäť stať štandardnou praxou hľadanie negatívnych účinkov najmä nových farmaceutických výrobkov, či už pomocou histopatologických postupov na vzorkách tkanív, alebo v budúcnosti možno aj priamo zo vzoriek krvi. Koniec koncov, v takzvanej „postmarketingovej fáze“, v ktorej sa nachádzame od mimoriadnych povolení na uvedenie na trh, bolo cieľom získať jasnejší obraz o vedľajších účinkoch. Spoliehať sa len na výsledky výrobcu nie je, pokiaľ vieme, dobrá voľba.
Ako svetielko nádeje pre tých, ktorí boli „očkovaní“ a možno sa obávajú uvedených výsledkov, by som chcel poukázať na štúdiu z Dánska uverejnenú v časopise European Journal of Clinical Investigation v roku 2023, ktorá ukázala, že zďaleka najväčší podiel závažných vedľajších účinkov možno pripísať jednej alebo niekoľkým šaržiam, zatiaľ čo veľká časť šarží je zodpovedná len za menej závažné vedľajšie účinky podľa dánskeho systému spontánneho hlásenia alebo bola zaregistrovaná aj veľká časť vedľajších účinkov na úrovni placeba. Webová stránka howbadismybatch.com poskytuje množstvo informácií a umožňuje tiež vyhľadať a kategorizovať „vašu“ šaržu z hľadiska závažných vedľajších účinkov, ktoré boli pre ňu zaregistrované.
Súhrnne možno povedať, že na základe skúseností s liekmi, ktoré zasahujú do imunitného systému, a bohužiaľ tradične vysokého počtu nezaznamenaných vedľajších účinkov na pozadí narýchlo schválených „vakcín“ založených na úplne novom princípe, aj s prihliadnutím na zdokumentované potenciálne autoimunitné vedľajšie účinky v tejto sérii prípadov, je na mieste vysoká miera skepsy, či si „ vakcíny“ “prakticky bez vedľajších účinkov “ tento prívlastok naozaj zaslúžia.
Talidomid bol na trhu štyri roky, kým ho nestiahli – napriek tomu, že výrobca Grünenthal včas vedel o závažných vedľajších účinkoch. V tom čase sa zdalo, že očakávania zisku spoločnosti majú prednosť pred bezpečnosťou pacientov, čo malo za následok, že viac ako 10 000 detí na celom svete sa narodilo s vážnymi malformáciami. Skúška s talidomidom bola začiatkom éry, v ktorej sa zaviedli právne predpisy, podľa ktorých sa bezpečnosť liekov a pacientov stala hlavným prvkom povolenia na uvedenie na trh. Spätný ústup od tejto éry, ktorý sme zaznamenali po pandémii koronavírusu, masívne ohrozuje zdravie pacientov – ako aj dôveru verejnosti v medicínu ako celok.
Poznámka
(1) Vek pacientov v sérii prípadov bol mierne zmenený s cieľom chrániť lekárov, ktorí podali správu; v niektorých prípadoch bolo z tohto dôvodu zmenené aj pohlavie. Všetky prípady boli nahlásené Inštitútu Paula Ehrlicha so správnymi informáciami.
Ďalšie články na túto tému:
- Uniknuté údaje o očkovaní z Nového Zélandu: Rozdielna úmrtnosť v jednotlivých dávkach (Karsten Montag, 10.1.2024)
- „Nikto nechce túto loptu roztočiť“ (rozhovor s Florianom Schillingom, 8. 11. 2023)
- Strüngmann, Sahin, Biontech: Kto koľko zarobil na injekciách s koronavírusom? (Karsten Montag, 29. septembra 2023)
- Úmrtnosť a očkovanie: oficiálne údaje Spojeného kráľovstva ukazujú katastrofu (Florian Schilling, 10. marca 2023)
- Podmienečne účinné s negatívnymi dôsledkami (Karsten Montag, 1. marca 2023)
- Trestuhodné zlyhanie úradov: STIKO a Inštitút Paula Ehrlicha ignorujú dôkazy o škodlivosti pre deti a dospievajúcich (Karsten Montag, 19. marca 2022)
- Nárast úmrtí v súvislosti s očkovaním: Bezpečnostný signál sa ignoruje (Christof Kuhbandner, 21. februára 2022)
Diskusia
8 komentárov
Zoradiť podľa:
HELENE BELLIS, 16. septembra 2024, 20:55 CET
Desivé. Lekár zistí, že nové a rozšírené „očkovanie“ zrejme spôsobuje vážne fyzické poškodenie, a aby mohol túto skutočnosť zverejniť, musí sa skrývať za pseudonym, pretože inak by mu pravdepodobne hrozili nevýhody. Lekár však nepracuje priamo pre zodpovedný farmaceutický priemysel – kde by to bolo pochopiteľné -, ale na klinike (pravdepodobne) od neho nezávislej. A to všetko v krajine, kde sa kedysi vyrábal talidomid…
Keby nám posledné štyri a pol roka ešte neotvorili oči, v akej spoločnosti tu v SRN teraz žijeme, už by sme si ich v úžase pretierali a ústa by nám viseli otvorené od úžasu. Výkrik prevažne „očkovanej“ populácie je však v súčasnosti nepravdepodobný.
Zaujímavé je, že nedávno som si všimol, že len jeden očkovaný človek z môjho najbližšieho i širšieho okruhu známych sa úprimne obával o moje zdravie, keď sa dozvedel o mojom neočkovanom stave, pretože skutočne veril v liečivú silu „očkovania“ korónou. Všetci ostatní buď prejavili nepochopenie, označili ma za podvodníka, s ktorým sa nedá diskutovať, alebo najčastejšie túto záležitosť jednoducho zamlčali. Pri spätnom pohľade považujem tento vzťah za veľmi výpovedný.
RIPPLE, 16. septembra 2024, 21:55
Nežiaduce reakcie na lieky…
…povinný hlásiť vedľajšie účinky…
Odhaduje sa, že viac ako 90 percent nežiaducich účinkov nie je hlásených
Avšak ako prakticky pri každom lieku, aj tu sa vyskytujú nielen účinok, ale aj (nežiaduce) vedľajšie účinky…
Prečo režim neprikladá žiadnu dôležitosť získavaniu údajov o účinkoch korunkových injekcií?
Ako je teraz známe, korunovačné injekcie hlavného mesta nemali žiadny z (hlavných) účinkov, ktoré tvrdila propaganda. Nechránili pred infekciou ani prenosom vírusu a priebeh ochorenia a úmrtnosť sú s injekciami o mnoho rádov horšie ako bez nich – nehovoriac o nových typoch úmrtí, ktoré sa objavili po roku 2021. Toto sú teraz všeobecne dostupné poznatky. Podarilo sa dánskej štúdii, ktorá tvrdí, že identifikovala len „jednu alebo niekoľko dávok“ ako smrteľné, vystopovať všetkých mladých športovcov, hudobníkov, hercov atď. ktorí celosvetovo(!) padli mŕtvi, späť k identifikovanej dávke (dávkam)? A prípady turbo rakoviny a všetko ostatné? Všetko len „jedna alebo niekoľko dávok“?
V prípade injekcie, ktorá nemá žiadny z údajne zamýšľaných hlavných účinkov, je rozdiel medzi hlavnými a vedľajšími účinkami úplne irelevantný. Takzvané vedľajšie účinky sú potom logicky jedinými účinkami, ktoré injekcie majú.
Keďže neexistencia ochranných účinkov sa už preukázala, a ochranné účinky sa teda uvádzali len preto, aby obete boli ochotné podstúpiť injekciu, t. j. keďže neexistencia ochranných účinkov bola nielenže od začiatku známa, ale ochranné účinky sa vlastne nikdy neplánovali (napr. zástupca organizácie Pfizer sa o existencii ochranných účinkov vôbec nezmienil). Napríklad zástupca spoločnosti Pfizer na vypočúvaní v Senáte so smiechom potvrdil – ak si dobre pamätám -, že prevencia prenosu vírusov nebola nikdy testovaná), („vedľajšie“) účinky, ktoré sa len pomaly začínajú objavovať, boli skutočne zamýšľané účinky.
Keďže toto logické, a teda nespochybniteľné zistenie motivácie pôvodných páchateľov koróny potvrdzuje zločin, ktorý zdravá predstavivosť musí vyhlásiť za povinnosť vylúčiť, aby sa ešte dalo hovoriť o ľudskom konaní, toto nespochybniteľné zistenie by sa tu malo opäť pomaly rozprávať: Často smrteľné účinky injekcií neboli od začiatku vedľajšími účinkami injekcií a v plnom súlade s plánovaním a plánovacími hrami kapitálu, ale odvtedy sa ukázali ako jediné, a teda práve plánované účinky injekcií. V tomto ohľade mal Lauterbach dokonca pravdu, keď povedal: „Injekcie sú bez vedľajších účinkov“.
V žiadnom prípade nešlo v tomto mRNA sére kapitálu o ochranu obyvateľstva. Ak by ochrana obyvateľstva bola čo i len teoreticky možným motívom páchateľov korunky, „hrozba“ vhodná na „záchranu“ by nebola umelo vytvorená vo Fauciho hobby pivnici vo Wuhane. Vo všetkých krajinách, ktoré sa podriaďujú kapitálu, mali „vlády“ Klausa Schwaba za úlohu vykonať na svojom obyvateľstve také koronálne opatrenia, ktoré by umožnili ďalšiu existenciu kapitálu aj po skončení autopoietického kapitalizmu. Autopoietický kapitalizmus definujem ako kapitalizmus, ktorý generuje nový kapitál a nové úrokové nároky prostredníctvom plnenia neustále exponenciálne rastúcich úrokových nárokov kapitálu. Odkaz na ziskové očakávania farmaceutického priemyslu – nech je akokoľvek oprávnený – možno považovať len za odvádzanie pozornosti od základných motívov páchateľov koróny s ohľadom na výskum ich motivácie.
Mnohí ľudia možno opäť podliehajú „ilúzii kontroly“ a úplne ignorujú skutočnosť, že imunitný systém človeka je veľmi zložitý, evolučne vysoko konzervovaný a optimalizovaný systém, ktorý je pochopený len vo fragmentoch.
Ešte stále je možné tvrdiť, že široká masa lekárov zámerne podľahla tejto „ilúzii“ z charakterových dôvodov. Ale to, že páchatelia, ktorí iniciovali akciu korunky a za týmto účelom generovali hrozbu, podliehali ilúzii kontroly, možno z logických dôvodov tiež vylúčiť. Ak by som najprv musel vygenerovať správnu hrozbu pre svoju injekciu, bez môjho úmyselného konania by nebolo čo kontrolovať.
A v prípade, že by lekári teraz rozhorčene kričali na „charakterové dôvody“: Ak tvrdím, že spoločnosť XY mala v marci 2020 obrat (nie čistý zisk) 1 milión eur, a potom sa chcem v prieskume opýtať ľudí, či je to pre túto spoločnosť veľký alebo malý obrat, aké ďalšie vedomosti alebo tituly potrebujú ľudia, aby sa okamžite opýtali „Aký majú zvyčajne obrat?“, keďže nemajú možnosť vedieť, či hovoríme o malom novinovom stánku alebo o spoločnosti Amazon, ktorá pravdepodobne dosahuje obrat 1 milión eur za minútu? A naopak: ako hlúpy by ste museli byť, aby ste si mysleli, že človek z Norimbergu bude vťahovať vzduch cez zuby a hovoriť „Allmechd, soooo much?“ už pri zmienke o „1 milión tržieb v marci 2020“?
V ten istý deň (myslím, že v marci alebo vo februári 2020), keď som prvýkrát počul o výskyte koróny 50 (na jednotkách nezáleží), meranom takzvaným PCR testom, a o tom, že trend je stúpajúci a že všetci zomrieme, som počul aj istého Wolfganga Wodarga, ktorého som dovtedy nemal ani na očiach, ako sa pýta: „No a čo? Aký bol výskyt koronavírusov v marci 2019 a v marci 2018? To nikto nevie? Ako vieme, či je teraz „nameraný“ výskyt koronavírusov vysoký alebo nízky na toto ročné obdobie?“ Merané očividne nezmyselným testom na bezpríznakové zásahy do hlavy, tu by som chcel dodať.
Čo technicky a objektívne znemožnilo ľuďom, vrátane lekárov, sledovať logiku tejto Wodargovej otázky, ak ste na ňu už neprišli sami? Dá sa to vysvetliť aj inak ako tým, že to nechcete vedieť, čo vás má zachrániť pred spoločenskou métou? Ste eticky zodpovedný nielen za svoje činy, ale aj za to, čo ste ochotný vedieť a aké ľahko dostupné poznatky odmietate z charakterových dôvodov. Štandardná výhovorka, ktorú používajú páchatelia a „naivné“ obete, znie: „Vtedy ste to jednoducho nemohli vedieť lepšie!“. Áno, mohli! Vedelo to asi 20 % obyvateľstva. A zďaleka nie všetci boli vysoko vzdelaní intelektuáli. Čo teda bolo prekážkou pre páchateľov a spolupáchateľov, lekárov, ktorí očkovali? PREČO to vtedy nemohli vedieť lepšie? Prečo sa nemohli spýtať napríklad: „Aký bol výskyt koronavírusu v marci 2019?“.
Všetkých 100 % populácie bolo pod absolútne identickým psychickým tlakom médií, zamestnávateľov a kolegov, pokladní v supermarketoch, ktorí kričali „Maskääääää!“ atď. Psychologický tlak zo strany propagandy a diaľkovo ovládaných ľudí v ich vlastnom prostredí teda nemožno použiť ako rozlišovacie kritérium, ktoré by vysvetľovalo, prečo jedni nemohli pomôcť a médiá ich diaľkovo ovládali do hystérie (a v prípade potreby pichali pacientom sérum kapitálu), ale druhí boli odolní a mohli sa pýtať tú najsebavedomejšiu zo všetkých samozrejmých otázok: „Je to veľa?“. Je 1 milión predajov veľa? Je výskyt korún na úrovni 100 za február/marec veľa? Takže potrebujeme rozlišovací znak, ktorý sa týka len tých, ktorí „nemohli vedieť nič lepšie“. Argument, prečo nemohli vedieť lepšie. Argument, ktorý sa nevzťahuje na tých, ktorí to mohli vedieť. Pomohol by jediný argument.
A tí, ktorí si mohli položiť otázku (a táto otázka o predchádzajúcich prípadoch je len jednou z nespočetných nezrovnalostí v korunovej akcii kapitálu), tiež urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby umožnili vedieť tým, ktorí údajne „nemohli“. Prečo tých 80 percent obyvateľstva, ktoré bolo ovládané na diaľku, nemohlo urobiť nič iné, než v mene kapitálu postaviť spoločenské hranoly špeciálne určené pre týchto laterálnych mysliteľov, aby spálili tých, ktorí mohli položiť otázku?
Nie, pre všetkých ľudí, ale najmä pre lekárov platí, že neexistujú vecné dôvody, prečo by nemohli mať vedomosti, ale len charakterové nechcenie vedieť a aktívne spoločensky predpísané vedomosti o sebe samom. Každý, kto uvádza ilúziu kontroly ako zámienku na podanie koronálnej injekcie, predpokladá ohrozenie a snahu toto ohrozenie odvrátiť, a teda nemá nič spoločné s pokusom objasniť úmyselný, plánovaný a opakovane nacvičovaný koronálny zločin.
Moja analýza nie je pekná. Ale prosím, nehovorte mi, že sa vám nepáči, ale radšej mi povedzte, čo je na nej zlé.
Zdroj: https://multipolar-magazin.de/artikel/impfnebenwirkungen-fallserie
