www.alexander-wallasch.de, 04.02.2025
Obrázok na titulnej strane: „Nemecká vláda podporuje Ukrajinu pri zriaďovaní jej prvého ‚centra jednoty‘ v Berlíne.“ © Zdroj: PIXABAY/LukasJohnns
Nemecká vláda to myslí vážne, Ukrajina získava v Nemecku autoritu. Zameriava sa na Ukrajincov spôsobilých na vojenskú službu, všetko ostatné je kamufláž. Málokedy som sa pri písaní textu cítil tak nahnevaný na toto nové Nemecko.
„Ukrajinský prezident ma práve informoval, že chce pomôcť vytvoriť ukrajinský orgán v Nemecku a Poľsku, ktorý bude podporovať Ukrajincov buď pri návrate do Nemecka, alebo pri prijímaní zamestnania v Nemecku, aby sme v tomto smere mohli spolupracovať.“ (Olaf Scholz, začiatok decembra 2024)
V mesiacoch a týždňoch nasledujúcich po vyhlásení kancelára, že ukrajinský prezident Zelenskyj ho „informoval“, že v Nemecku zriadi vlastný „úrad“, ktorý bude usilovať o státisíce mladých ukrajinských mužov vhodných na vojenskú službu, som často počul znepokojujúcu podporu tohto plánu – aj z prominentných kruhov v nových médiách.
V jednom konkrétnom prípade sa dokonca pretrhla dobre nastavená a priaznivá spolupráca s prominentným odborníkom. V inom prípade som sa s hrôzou odvrátil od prominentného šéfa mediálnej kritiky, ktorý nevidel vôbec nič zlé na okamžitom vydaní týchto približne dvetisíc mladých mužov na Ukrajinu.
Alexander-Wallasch.de sa nedávno pýtal všetkých ministerstiev a úradov, ktorých sa to pravdepodobne týka, čo presne sa s týmito „úradmi“ plánovalo. Okolo 20. decembra 2024 však bola ochota poskytnúť informácie stále žalostná. Spolkové ministerstvo vnútra Nancy Faeserovej napísalo takmer úsečne:
“BMI je zapojený v rámci svojich kompetencií. Okrem toho opätovne odkazujeme na informácie poskytnuté Spolkovým tlačovým úradom.”
Spolkové ministerstvo spravodlivosti o tom nič nevedelo a rovnako ako ministerstvá vnútra a zahraničných vecí sa odvolávalo na Spolkový tlačový úrad ako ústredný úrad pre tlačové otázky spolkovej vlády.
Odtiaľto prichádzala len nasledujúca kľúčová správa:
„V otázkach postavenia, úloh, právomocí a iných otázok je spolková vláda, najmä spolkové ministerstvo práce a sociálnych vecí, vo výmene s ukrajinskou vládou a tam konkrétne s ukrajinským ministerstvom národnej jednoty, ktoré sa v súčasnosti zriaďuje.“
Dňa 16. januára 2025 sa nemecká vláda zrejme dostatočne poradila o tom, ako verejne oznámiť túto novú hrozivú situáciu pre státisíce Ukrajincov v Nemecku.
Predchádzala tomu pracovná návšteva Oleksija Černyšova na Spolkovom ministerstve vnútra v Berlíne. Černyšov je podpredsedom ukrajinskej vlády a ministrom nového ukrajinského ministerstva národnej jednoty, ktoré bolo založené špeciálne pre tento projekt.
Na rokovaniach sa zúčastnili aj štátni tajomníci zo spolkového ministerstva zahraničných vecí, ministerstva hospodárstva, ministerstva práce a ministerstva pre rozvojovú pomoc. Konferencia, ktorá by sa mohla dostať do nemeckých učebníc histórie.
Ústredná veta nad týmto stretnutím:
„Nemecká vláda podporuje Ukrajinu pri zriaďovaní jej prvého „centra jednoty“ v Berlíne.”
Výraz „centrá jednoty“ znie v porovnaní s predpokladaným a zrejmým skutočným projektom takmer triviálne. Neúčinné gestá zmierenia, ktoré urobil hosť z Kyjeva na ZDF, tiež neomylne naznačujú, o čo v skutočnosti ide a kam smeruje táto cesta: Hovorí sa o pochybných zárukách. Je to hrozné v každej pochmúrnej predtuche, ktorá sa tu nevyhnutne naznačuje!
Podľa Černyšova by navrátilci mali mať odklad vojenskej služby, ak by pracovali v obrannej výrobe. Dokonca ani vtedy, ak budú pracovať v elektrárni, nebudú povolaní. Dáva na to záruku.
Niet pochýb o tom, že Zelenskyj nevyhnutne potrebuje viac vojakov; v zákopoch už nešťastne zomreli v krvi, soplíkoch a slzách státisíce. Neexistuje žiadna hrdinská smrť, nikdy neexistovala.
Preto je tento domnelý klamársky charakter opäť mimoriadne deprimujúci. Spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová tu bezostyšne láka vystrašených mladých odporcov svedomia, aspoň ak za jej slovami čítate úplne iné obavy:
Faeserová začína aj s pojmom „centrá jednoty“, so zajačím slovom henleinovci:
„Centrá jednoty“ majú slúžiť ako kontaktné miesto pre ukrajinských utečencov v Nemecku, poskytovať kultúrnu ponuku, ponúkať výučbu jazykov a regionálnych štúdií, poskytovať podporu pri hľadaní práce na Ukrajine a v Nemecku a radiť pri dobrovoľnom návrate na Ukrajinu a prispievať k obnove krajiny.”
Každý, kto sa zamyslí nad obavami, ktoré sú v centre tejto maškarády, bude mať zlý pocit z nálady, v ktorej sa tieto „konzultácie“ budú konať. A kto môže definitívne vylúčiť, že účasť na takýchto konzultáciách nebude v budúcnosti pre ukrajinských utečencov zo strany nemeckých orgánov povinná?
Ministerka Nancy Faeserová sa správa bezradne a odvoláva sa na množstvo ukrajinských detí v Nemecku a na to, že Ukrajina chce prostredníctvom tohto nového orgánu udržiavať kontakt s ľuďmi. Má to vyznieť, akoby išlo o veľké stretnutie ukrajinských rodín na nemeckej pôde v čase vojny.
Ale o aký kontakt má ísť s približne dvestotisíc mladými ukrajinskými mužmi, ktorí zjavne považujú takýto kontakt za najväčšie ohrozenie svojho života?
Pri čítaní z tejto perspektívy je jasné, ako podprahovo a hrozivo môžu vyznievať vety Nancy Faeserovej:
„Podporujeme Ukrajinu aj v tom, aby udržiavala úzky kontakt so svojimi utečencami v Nemecku v tomto strašnom vojnovom období.“
Udržiavať blízky kontakt?
Ukrajinec Černyšov sa stále drží pri zemi, jeho vyjadrenie o skutočnom účele jeho úradov – po Berlíne majú nasledovať ďalšie pobočky v iných mestách – zostáva nejasné:
„Ďakujem predstaviteľom vlády za konštruktívny dialóg a ochotu pokračovať v partnerstve.“
Z pohľadu osôb s výhražným svedomím je hrozivý charakter projektu ešte umocnený tým, že „Unity Hub“ bude úzko spolupracovať s úradom práce a Spolkovým úradom práce. Inými slovami, s tými nemeckými úradmi, ktoré majú v súčasnosti rozsiahle spisy o ukrajinských utečencoch. Mala by sa tu výmena údajov stať povinnou? Musia Ukrajinci vôbec súhlasiť s takouto výmenou, ak chcú naďalej žiadať o dávky?
Nič z toho nevrhá dobré svetlo na nemeckú vládu. Ale takmer ešte znepokojujúcejšia je skutočnosť, že táto spolková vláda už dávno porazila všetky tie inštitúcie, ktoré by tu mohli nejako kriticky zasiahnuť:
Klasické ľavicové mierové hnutie už neexistuje, cirkvi žehnajú zbraniam, Zelení po tuctoch odvolávajú svoju civilnú službu.
V tomto Nemecku z roku 2025 už jednoducho nie je nikto, kto by mohol ochrániť týchto mladých ukrajinských mužov pred tým, aby ich v Nemecku prenasledovala ukrajinská vojenská polícia v civilnom oblečení ako štátni zamestnanci.
Dovoľte mi na tomto mieste osobnú poznámku: málokedy som sa pri písaní textu cítil tak nahnevaný na toto nové Nemecko, na istú časť jeho občanov, na kolegov a na tých, ktorí sú pri moci. A rád by som niečo sľúbil:
Ja зроблю свій внесок, щоб сховати українсьх чоловіків від цих поневолювачів. І я буду заохочувати людей, яких я знаю, робити те саме. Обіцяв!
(Urobím, čo bude v mojich silách, aby som ukrajinských mužov ukryl pred týmito poskokmi. A budem podnecovať známych, aby robili to isté. Sľubujem!)
To ste sa všetci zbláznili?