Anti-Spiegel, 19.08.2024
Verzia Západu, že Ukrajina nechala niekoľko potápačov vyhodiť Nord Stream do vzduchu z plachetnice, je nezmyselná, ako na to teraz prekvapivo podrobne upozornil nemecký časopis Focus.
Bolo to nečakané, ale nemecký spravodajský časopis Focus uverejnil článok s názvom „Zatykač na ukrajinského občana – Vyhodili Ukrajinci do vzduchu Nord Stream? Expert varuje pred rýchlym ukazovaním prstom“, v ktorom presne vysvetľuje, prečo je verzia o výbuchu Nord Stream ukrajinskými potápačmi nereálna. Focus v podstate potvrdzuje všetko, čo ja a ďalší kritici príbehu, ktorý slúži len na odpútanie pozornosti od viny USA, hovoríme od prvého zverejnenia tohto dravého príbehu. Prejdime si teda článok Focusu.
Prof. Dr. Joachim Krause, autor článku vo Focuse, je emeritným riaditeľom Inštitútu pre bezpečnostnú politiku na Univerzite v Kieli, ktorá je známa svojou neochvejnou transatlantickou orientáciou, a preto je jeho článok vo Focuse ešte prekvapujúcejší.
Príliš veľa výbušniny na malú loď
Keďže sa uvádza, že každý z výbuchov mal výbušný účinok 500 kilogramov ekvivalentu TNT, znamená to, že aj použité bomby vážili približne 500 kilogramov, keďže bomby mali mať výbušnú silu zodpovedajúcu 500-kilogramovej náloži TNT. Takýto veľký výbušný účinok je potrebný aj preto, že vysoký tlak vody v hĺbke 80 metrov pôsobí proti tlaku výbuchu, čo znamená, že na zničenie potrubia v hĺbke 80 metrov je potrebné oveľa viac výbušnín, ako by bolo potrebné napríklad na súši.
A je nesporné, že bomby mali takúto veľkosť (t. j. každá vážila približne 500 kilogramov), pretože menšie bomby by nevyvolali taký silný výbuch, aký zaznamenali seizmické meracie stanice.
Podľa oficiálnej verzie bol použitou výbušninou oktogén, výbušnina, ktorá je približne o desať percent účinnejšia ako TNT. Preto oktogénové bomby použité pri výbuchoch v Nord Stream pravdepodobne vážili približne 450 kilogramov, ako som upozornil v máji 2023 v reakcii na ďalší rozprávkový príbeh v Der Spiegel.
A to je moja hlavná kritika oficiálnej verzie, pretože takéto bomby nie je možné nepozorovane naložiť na malú plachetnicu – a predovšetkým ich kontrolovane spustiť do vody na mori na malej lodi bez žeriavu, ktorý je na to skutočne potrebný. Rád by som tiež vedel, kde mali páchatelia uložiť veľké bomby a všetok potápačský výstroj na malom člne.
Profesor Krause to uvádza aj v článku Focusu:
“Na to, aby sa z Andromedy uvoľnili obrovské výbušné sily, ktoré sa dali seizmicky zmerať 22. septembra, by musela byť plachetnica naložená viac ako dvoma tonami výbušnín a desiatkami kyslíkových fliaš, značkovacích bójí, navigačných pomôcok, zdvíhacích bábok a ďalšieho vybavenia.To by bolo v malom prístave nápadné.”
Zámerne zanechané stopy
Ďalšou zvláštnosťou, na ktorú som opakovane upozorňoval, je, že stopy po výbušninách sa údajne našli aj na palube malej plachetnice. Je to nepravdepodobné, pretože by to znamenalo, že bomby museli byť zostavené na palube. Ale výroba takýchto veľkých bômb na malej lodi je sotva reálna. A aj keby to tak bolo, výbušniny by boli bezpečne zabalené a neboli by do bômb nahádzané „ručne“.
Nad tým sa pozastavuje aj expert Focusu a pýta sa, prečo bol čln čistý a nevykazoval žiadne stopy po špine, ktorú museli potápači priniesť na palubu po niekoľkých ponoroch do hĺbky 80 metrov v kalnom Baltskom mori. Profesor Krause píše:
“Keďže tam dole je veľmi špinavé, prenajatá loď by musela byť po návrate mimoriadne špinavá.Neboli a nie sú o tom žiadne dôkazy.Namiesto toho sa na palube našli zvyšky výbušnín, čo je veľmi nezvyčajné, pretože balíčky s výbušninami sú zvyčajne bezpečne zabalené v igelite a takto by boli aj rozložené na dne.Je preto dôvodné predpokladať, že zvyšky výbušnín boli na palube rozmiestnené zámerne, aby sa vytvorila falošná stopa.”
Krause tu – a aj neskôr vo svojom článku – veľmi jasne hovorí, že príbeh o ukrajinských potápačoch považuje za diverzný manéver. Aj ja som o tom informoval, hoci na to existuje viac dôkazov. Krause však, samozrejme, vo svojom článku neuvádza, čo (alebo od koho) bolo vlastne cieľom diverzie.
„Krycia operácia“
Krause si je však zrejme tiež istý, že príbeh o ukrajinských potápačoch je diverznou manévrou. Píše o zatykači, ktorý vydalo Nemecko:
„Tento muž bol už dlho v hľadáčiku nemeckých orgánov. Ak je teraz vydaný zatykač, znamená to len toľko, že nemecké orgány predpokladajú, že bol tak či onak zapojený do výbuchov. Nemusí to nevyhnutne znamenať, že výbuchy skutočne vykonal. Mohol byť aj súčasťou operácie na utajenie.“
Pokiaľ ide o to, prečo naňho Nemecko vydalo zatykač, aj keď sa na výbuchoch nemusel podieľať, Krause sa vyjadruje takto:
“A ak sa vám podarí vyriešiť kryciu operáciu, získate stopy o skutočných páchateľoch výbuchov.Len ma udivuje, ako veľmi médiá v Nemecku využívajú vydanie zatykača ako príležitosť obviniť ukrajinskú vládu bez toho, aby poznali pozadie.Sú to predovšetkým SPIEGEL, ZEIT a Süddeutsche, ktoré toto obvinenie už dlho znova a znova šíria – a väčšinou na slabom empirickom základe – a teraz sú tiež na čele s podozreniami.”
Je pekné, že sa s profesorom Krausom zhodujeme v hodnotení úlohy Der Spiegel. To, že to Focus takto zverejnil, je len trochu nezvyčajné, pretože Focus sa radostne naváža do svojich konkurentov bez toho, aby si položil ústrednú otázku, od ktorého páchateľa majú všetky správy západných médií odvrátiť pozornosť. Focus teda bojuje proti svojim konkurentom z radov nemeckých médií, ale nekladie si zásadné otázky.
Pán Krause sa tiež domnieva, že ukrajinská vláda je len obetným baránkom, ktorý bude teraz v prípade potreby obetovaný, aby sa odvrátila pozornosť od skutočného vinníka, ktorým sú USA. Ako som však už uviedol, pán Krause sa vo svojom článku nepýta, čo alebo od ktorého páchateľa má tento príbeh odvrátiť pozornosť. Namiesto toho Krause píše:
“Skutočnosť, že Ukrajinci boli zapojení do operácie na zakrytie alebo možno do výbuchov, nehovorí vôbec nič o tom, či bola hlavným činiteľom vláda v Kyjeve.Existuje pomerne veľa Ukrajincov, ktorí spolupracujú s Ruskom a ktorí sú pripravení zúčastniť sa na operáciách zameraných na diskreditáciu Zelenského vlády.Preto by som bol veľmi opatrný pri pripisovaní viny v prvom rade Kyjevu.”
Úloha prokuratúry
Je fascinujúce, ako sa Krause vo svojom článku dokáže vyhnúť pomenovaniu USA ako čo i len teoreticky možného páchateľa. Krause píše o uzavretom vyšetrovaní švédskej prokuratúry:
“Švédi však začiatkom roka 2024 od vyšetrovania upustili, pretože neexistovali dôkazy o účasti švédskych občanov.Podobne sa zachovalo aj Dánsko.Buď forenzné vyšetrovanie nič neodhalilo, alebo bola táto otázka pre švédsku vládu z nejakého dôvodu príliš horúca.”
Krause sa však nepýta, prečo mohla byť táto otázka pre obe vlády príliš horúca.
Nemecká prokuratúra je viazaná pokynmi nemeckej vlády. Preto nemecké „vyšetrovanie“ neprinesie nič, čo by sa USA nemuselo páčiť. Som si istý, že to vie aj Krause, ale nespomína to.
Napriek tomu bolo prekvapujúce nájsť takýto článok v nemeckom mainstreame.
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obtěžující a automatické reklamy uvnitř článků, která někdy znesnadňuje čtení. Pokud to oceníte, budeme vám vděčni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o příspěvcích naleznete zde.