Anti-Spiegel.ru, 12.07.2024
Práve sa objavila správa, že USA sa rozhodli umiestniť v Nemecku rakety dlhého doletu schopné niesť jadrové zbrane. Teraz bolo oznámené, že Nemecko zaplatí účet.
Pred dvoma dňami sa objavila správa, že USA chcú v Nemecku opäť umiestniť rakety dlhého doletu schopné niesť jadrové zbrane. Čo to znamená, som vysvetlil tu.
Na spolkovej tlačovej konferencii sa spolkovej vlády pýtali, aké náklady by to pre Nemecko znamenalo. Hovorca spolkového ministerstva zahraničných vecí odpovedal:
“V súčasnosti vedieme dôverné rokovania s našimi partnermi (…) Je to súčasť rokovaní.”
To znamená, že Nemecko to v každom prípade zaplatí, otázkou je len, koľko.
Mimo Západu, keď krajina otvorí vojenskú základňu v inej krajine, platí za ňu nájom. Rusko napríklad platilo Ukrajine vysoký ročný nájom za námorný prístav na Kryme do roku 2014.
Iné je to len na Západe kontrolovanom USA, kde ostatné krajiny platia USA za umiestnenie amerických vojsk v ich krajinách. A okrem nákladov, ktoré Nemecko už teraz prenáša na USA, budú čoskoro ďalšie náklady na rakety dlhého doletu.
Otázka však znie, koľko Nemecko už dnes platí USA za to, že v Nemecku sú umiestnené americké jednotky?
Príklady z histórie
Každý, kto pozná históriu, vie, že v minulosti si impériá udržiavali vojenské základne v iných krajinách – de facto tieto krajiny kontrolovali – s odôvodnením, že impérium musí pred niekým chrániť menšie krajiny. V učebniciach dejepisu sa dozvedáme, že to bol samozrejme nezmysel, pretože v skutočnosti menšie krajiny platili impériu tribút (v mafiánskych kruhoch by sa povedalo “peniaze na ochranu”). A aby menšie krajiny nedostali nápad povstať proti impériu, impérium tam umiestnilo aj vojská, ktoré mali menšie krajiny “chrániť”.
Išlo o prax, ktorá sa uplatňovala už v staroveku. Rímska ríša takto zaobchádzala so svojimi susedmi a prirodzene sa starala aj o to, aby vždy existovala nejaká hrozba (buď skutočná, alebo vyprovokovaná samou sebou) zo strany barbarských kmeňov, ktorou sa táto prax oficiálne ospravedlňovala. V skutočnosti, ako vieme z historických kníh, to bolo naopak: malé krajiny dali svojich vojakov do služieb mocnej Rímskej ríše, aby bojovali proti tým barbarom, ktorí predstavovali pre Rím skutočnú hrozbu.
Rím tak zvyšoval počet svojich vojakov o vojakov svojich susedov a často za to dostával aj zlato.
Nič sa nezmenilo
To, čo vidíme v NATO, sa tomu prekvapivo podobá. USA, dnešné impérium, rozmiestnilo svojich vojakov vo všetkých svojich vazalských štátoch a tie za to platia. Na ospravedlnenie tohto postupu USA vyvolávajú hrozby, pred ktorými potom údajne musia vazalov chrániť.
Irak nikdy neohrozoval Európu, nanajvýš spochybňoval nadvládu USA v Perzskom zálive, ale európske štáty išli do vojny proti Iraku spolu s USA alebo – ako Nemecko – vojnu finančne a logisticky podporovali. Výsledkom bolo, že licencie na ťažbu irackej ropy dostali americké spoločnosti, nie európske.
To isté platí aj pre konflikt na Ukrajine, ktorý vznikol len preto, že USA chceli vtiahnuť Ukrajinu do NATO proti Rusku. Pre Európanov by bolo oveľa lukratívnejšie, keby Ukrajina stála ako neutrálny mostný štát medzi Ruskom a EÚ, prostredníctvom ktorého by sa mohla uskutočňovať obchodná a kultúrna výmena, čo bolo presne to, o čo sa Rusko celé tie roky po rozpade Sovietskeho zväzu usilovalo.
To však USA nechceli, pretože si uvedomili, že Ukrajina by mohla byť pákou, ktorou by mohli oslabiť alebo zničiť svojho geopolitického rivala Rusko. Dá sa to vyčítať z nespočetných memoránd USA, z ktorých najznámejšia je kniha “Jediná svetová veľmoc.
“Poddaní vazali”
Vplyvný americký geostratég Zbigniew Brzeziński napísal knihu “The Only World Power: America’s Strategy of Supremacy” (Jediná svetová mocnosť: Stratégia americkej nadvlády) už v roku 1997 a udalosti na Ukrajine, ktoré sa odohrali v nasledujúcich 15 rokoch, boli prekvapivo jasné. Brzeziński vo svojej knihe pripomenul aj históriu predchádzajúcich impérií a s osviežujúcou úprimnosťou nazval európske štáty oficiálne označované za “spojencov” USA “tributárnymi vazalmi” USA, ktorých vzťah k USA sa nijako nelíši od vzťahu vazalov predchádzajúcich impérií.
A je to skutočne tak, pretože vazali USA poslušne platia za umiestnenie amerických vojsk vo svojich krajinách a podporujú politické ciele USA, v prípade potreby aj na vlastnú škodu, ako to ukazujú napríklad súčasné sankcie proti Rusku.
Krajiny, ktoré USA okupovali po druhej svetovej vojne, platili USA od vojny každoročne obrovské sumy peňazí. Naposledy som o tom informoval v roku 2021, keď sa USA a Japonsko práve dohodli, že Japonsko bude platiť USA približne dve miliardy ročne za americké základne vo svojej krajine. Južná Kórea v roku2019 previedla USAnecelú miliardu ro čne a prezident Trump vtedy požadoval masívne zvýšenie, ale nesledoval som, na čom sa nakoniec dohodli.
To vyvoláva otázku, aká je situácia v Nemecku.
Na rozdiel od Japonska a Južnej Kórey nikto oficiálne nevie, koľko Nemecko platí USA za umiestnenie amerických vojakov v Nemecku, pretože aby Nemci neboli rozhorčení príliš vysokými sumami, náklady boli rozdelené medzi mnohé nákladové strediská na spolkovej, štátnej a miestnej úrovni. Keď sa poslanci parlamentu pýtajú na výšku nemeckých platieb, nemecká vláda opakovane tvrdí, že to nevie, a uvádza len relatívne malé sumy platené zo spolkového rozpočtu. Nikto však oficiálne nevie, koľko je to celkovo.
USA však zrejme majú niečo ako cenník nákladov na okupáciu. Pred niekoľkými rokmi Japonsko zaplatilo za okupáciu približne 50 000 amerických vojakov takmer dve miliardy dolárov, zatiaľ čo Južná Kórea zaplatila za 30 000 amerických vojakov vo svojej krajine v rovnakom čase jednu miliardu dolárov. Čísla sú v oboch krajinách pomerne transparentné.
V Nemecku je umiestnených viac ako 30 000 amerických vojakov, takže nemecké platby USA budú pravdepodobne predstavovať najmenej jednu miliardu ročne. USA sa pravdepodobne neuspokoja s menšou sumou. Iba nemecká vláda oficiálne nevie, akú sumu prevádza do USA.
V skutočnosti však nemecká vláda presne vie, koľko Nemecko platí USA. Vyplýva to z publikácií nemeckého veľvyslanectva vo Washingtone, ktoré boli v roku 2000 dostupné online. Iniciatíva proti leteckému hluku zverejnila ich screenshoty (pozri tu a tu), z ktorých vyplýva, že nemecké veľvyslanectvo v tom čase hrdo informovalo, že Spolková republika už v roku 2003 platila USA jednu miliardu dolárov ročne za umiestnenie amerických vojsk v Nemecku. Dnes je táto suma pravdepodobne oveľa vyššia.
Náklady na okupáciu
Dnes teda Nemecko určite platí oveľa viac ako miliardu dolárov ročne za umiestnenie amerických vojsk v Nemecku. Po vojne sa to nazývalo “okupačné náklady”, dnes sa to nazýva “náklady na umiestnenie vojsk NATO”, ale je to to isté. Nový termín sa zaviedol v 50. rokoch 20. storočia, pretože Nemci sa búrili proti slovu “okupácia” a nechceli byť okupovanou krajinou, ktorá platí aj za vlastnú okupáciu. Zmena názvu však nič nemení na skutočnosti, že Nemecko znáša tieto náklady od konca vojny.
V škole sa Nemci učia, ako USA vtedy veľkoryso pomohli krajine Marshallovým plánom. Čo sa však neučia, je nasledovné: V rámci Marshallovho plánu dostali západné nemecké okupačné zóny v roku 1948 spolu 1,4 miliardy dolárov a potom Spolková republika Nemecko v rokoch 1949 až 1952. V dnešnej kúpnej sile by to bolo približne 14 miliárd dolárov. Jediným problémom je, že Nemecko muselo USA uhradiť aj náklady na vtedajšiu okupáciu Nemecka. Číselné údaje o tom nie je ľahké nájsť, ale len v roku 1950 to bolo 4,5 miliardy nemeckých mariek, čo je podľa vtedajšieho kurzu približne 1,1 miliardy dolárov. Len za jeden rok.
To znamená, že aj v období Marshallovho plánu Nemecko zaplatilo USA na okupačných nákladoch za okupáciu vlastnej krajiny oveľa viac, ako dostalo od USA v rámci Marshallovho plánu. Takže Nemci prakticky sami zaplatili za Marshallov plán.
A Nemecko platí za okupáciu zo strany USA aj dnes, aj keď sa zmenili názvy. A teraz má Nemecko platiť aj za rozmiestnenie amerických rakiet dlhého doletu, ktoré by z Nemecka v prípade núdze urobili cieľ ruských jadrových zbraní.
Zdroj: