egon-w-kreutzer.de, 09.09.2024
Dobre mienené upozornenie, že by ste nemali píliť konár, na ktorom sedíte, pomáha len tým, ktorým sebavedomie umožňuje rozpoznať vlastnú polohu pri sedení. Ak máte pochybnosti, všetci ostatní budú píliť ďalej.
Už približne 10 rokov celý svet píli na firmu, ktorú kedysi nacisti založili ako výrobňu automobilov „Sila cez radosť“, ale potom ju namiesto toho využívali ako zbrojársku továreň na zvýšenie mobility Wehrmachtu, až kým sa po prehratej vojne nezačal celosvetový triumfálny pochod Volkswagenu s modelom Beetle.
Spoločnosť sa dokázala dlho udržať nad vodou aj po tom, čo americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) 18. septembra 2015 – v rovnakom čase ako Merkelová otvorila hranice – začala vojnu proti Volkswagenu uložením pokút vo výške 18 miliárd dolárov, nehovoriac o nárokoch na náhradu škody.
Tento prvý výstrel bol priamym zásahom. Akcie VW sa prepadli o takmer 35 %. Trhová kapitalizácia vo výške 27 miliárd eur bola zničená.
Nemecká vláda sa necítila nútená chrániť pravdepodobne najdôležitejšiu nemeckú spoločnosť. Naopak, odvážne sa postavila na stranu svojich transatlantických priateľov a tým, že žiadala úplné vyšetrovanie a právne kroky proti členom predstavenstva a konštruktérom, rozdúchala plamene škôd, ktoré v prvom rade umožnila EÚ stanovením absurdne nízkych limitov NOx.
Úloha Nemecka v EÚ sa zmenila k horšiemu, čo videl celý svet. Dovtedy panovalo tiché porozumenie, že čím lepšie je na tom nemecká ekonomika, tým viac môže (a musí) veľký platca urobiť pre EÚ, ale paradigma sa zmenila v tom zmysle, že teraz treba nemilosrdne podojiť kravu do poslednej kvapky.
Skutočnosť, že samotné Nemecko je členom EÚ, že teda môže významne ovplyvňovať všetky rozhodnutia EÚ, a preto by bolo schopné odvrátiť všetky škody spôsobené EÚ, aj keby to znamenalo hrozbu zastavenia platieb alebo dokonca úvahy o vystúpení z EÚ, je fakt, ktorý bol v Nemecku viac než len zakrytý pláštikom mlčania.
Vedenie Volkswagenu malo len jednu možnosť: šetriť!
V roku 2017, dva roky po začiatku útokov, bolo prijaté rozhodnutie o zrušení 23 000 pracovných miest v Nemecku. Denník Handelsblatt to v decembri 2019 vo svojej výročnej prognóze na rok 2020 opäť spomenul, okrem iného aj preto, že VW už medzitým ohlásil zrušenie ďalších 4 000 pracovných miest.
Akoby nebol absolútne žiadny problém pokryť po ukončení jadrovej energetiky a uhlia potrebu elektrickej energie priemyselnej krajiny Nemecka len z obnoviteľných zdrojov energie, aj keď sa do zásuviek pripájajú aj desiatky miliónov tepelných čerpadiel a desiatky miliónov elektromobilov, ktoré sa už dnes dajú udržať pri živote len vďaka masívnemu dovozu elektrickej energie, Nemecko bezohľadne súhlasilo so zákazom spaľovacích motorov v EÚ od roku 2035.
Volkswagen sa poponáhľal s riešením vyradenia spaľovacích technológií a prechodu na výrobu e-mobilov. Skončilo sa to – a všetci sme svedkami tohto vývoja – fiaskom.
Pred niečo vyše rokom, v júli 2023, oznámil šéf značky VW Thomas Schäfer vedeniu VW:
„Strešný krov horí!“
Pointa vtedy spočívala v tom, že výroba vozidiel už neprinášala zisk, zatiaľ čo e-vozidlá, ktoré sa vyrábali na sklad, sa hromadili u predajcov, ktorí už nevedeli, čo s nimi.
Dnes vieme, že Volkswagen tieto problémy nedokázal prekonať. Zatiaľ čo Thomas Schäfer vlani v lete oznámil len okamžité zmrazenie výdavkov, generálny riaditeľ koncernu Oliver Blume musel nedávno priznať, že garanciu zamestnanosti pre zamestnancov VW už nie je možné dodržať a že zatváranie závodov v Nemecku bude nevyhnutné.
A opäť v tom má prsty EÚ.
Podobne ako spiaci terorista, ktorý zostáva nerozpoznaný, kým sa neprebudí, sa teraz na svetlo sveta vkráda prízrak cieľov EÚ týkajúcich sa vozového parku CO2.
Zjednodušene povedané, zoberiete súčet hodnôt emisií CO2 všetkých nových predaných vozidiel „vozového parku“, t. j. spaľovacích motorov, hybridov a plne elektrických vozidiel dohromady, a tento súčet vydelíte počtom kusov. Výsledkom je priemerná hodnota, ktorá podľa zistení časopisu „Auto Motor und Sport“ predstavuje pre VW 123 g CO2/km.
Od roku 2025 však EÚ vyžaduje priemernú hodnotu 93,6 g na kilometer a tí, ktorí ju nedosiahnu, zaplatia pokutu 95 eur za gram a vozidlo predané v rámci EÚ.
Pre VW to znamená
30 g x 95 EUR = 2 850 EUR za predané auto
(spaľovacie motory aj elektromobily)
To je veľa peňazí, najmä ak si uvedomíme, že VW predá v rámci EÚ približne 1,4 milióna nových áut ročne, čo znamená, že EÚ pravdepodobne pošle VW účet na približne 4 miliardy eur.
Teraz, keď sa nemecká vláda naďalej domnieva, že nemá žiadnu povinnosť použiť akékoľvek prostriedky – vrátane hrozby DEXIT – na záchranu priemyselnej základne Nemecka v rámci EÚ, už aj tak šialené udalosti teraz nadobúdajú najšialenejšiu podobu:
Podľa zdroja, ktorý považujem za dôveryhodný, VW radšej nedodáva objednávky na spaľovacie motory, kým sa nepredá potrebný počet e-mobilov, aby sa znížili očakávané pokuty prostredníctvom „flotilového mixu“.
Hovorí sa – hoci to nemôžem overiť -, že v súčasnosti je približne 75 000 objednávok na Tiguan a 25 000 na Golf jednoducho pozastavených v zásobníku objednávok, pretože je v konečnom dôsledku lacnejšie tieto autá nevyrábať a nepredávať, ako ešte viac zvýšiť pokuty pre celý vozový park.
Existuje však úplne nový zoznam dodacích lehôt pre spaľovacie motory – odkaz tu -, ktorý uvádza 6 až 7 mesiacov pre Tiguan a 5 až 6 mesiacov pre Golf, čo sotva zapadá do nárekov o nedostatočne využívaných závodoch VW, ale zapadá do stratégie minimalizácie pokút za prekročenie cieľov flotily.
Vráťme sa k obrazu pobočky a ľudí, ktorí na nej sedia:
Volkswagen nie je len Volkswagen. Volkswagen je základným a nenahraditeľným prvkom automobilového priemyslu EÚ a Európy, ktorý je pod značkami koncernu, ktoré sú ako plodnice húb, len viditeľnou časťou siete dodávateľov a výrobcov základných materiálov, ktorí bez ohľadu na značku vyrábajú nielen pneumatiky, okná, sedadlá a káblové zväzky pre všetkých výrobcov, ale dodávajú aj celé zostavy, ako sú kompletne vybavené palubné dosky a dvere pripravené na montáž.
Využitie kapacít dodávateľov je pre výrobné náklady prinajmenšom rovnako dôležité ako využitie kapacít konečnej montáže. Ak sa počet vyrobených kusov prepadne, situácia sa môže rýchlo skomplikovať.
V najhoršom prípade, ktorý nie je vôbec nepravdepodobný, sa s tým musí počítať:
Ak padne VW, klesne najprv nemecká a potom aj celá výroba automobilov v EÚ.
Nie je isté, či budú výrobcovia schopní udržať svoju výrobu v ostatných krajinách EÚ. Jedno je však isté: spolu s automobilovým priemyslom padne na kolená aj strojárstvo a výroba zariadení v EÚ.
Smrť podnikov, ktorá sa pozoruje už dlho, pretože čiastočný prechod na e-mobilitu už zničil mnohé obchodné modely, bude pokračovať v ešte väčšej miere po zlyhaní priemyselného giganta, akým je VW.
EÚ žila z Nemecka, Nemecko žilo z automobilov.
Spílená vetva sa stále drží.
Nesmie však prísť búrka.
Zdroj: https://egon-w-kreutzer.de/vw-ist-nur-der-anfang-am-ende-stirbt-die-eu
