EPOCH TIMES, 29.08.2024
Šesť dní po podozrivom islamistickom útoku v Solingene nemecká vláda reaguje zákazom nožov a uľahčením deportácií.
fotka: Spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann a spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová predstavujú 29. augusta 2024 v Berlíne bezpečnostný balíček po teroristickom útoku v Solingene.foto: Joerg Carstensen/afp via Getty Images
Po teroristickom útoku v Solingene sa nemecká vláda dohodla na balíku opatrení. Plánuje sa použitie tzv. taserov, ako aj rozpoznávania tváre a policajného softvéru. Sprísnia sa zákony o zbraniach a ich dodržiavanie sa bude presadzovať prostredníctvom kontrol „nezávislých od podozrenia“.
Utečencom, ktorí nepochádzajú z Ukrajiny, má byť odobratý štatút ochrany, ak bez vážneho dôvodu navštívia príbuzných v krajine pôvodu. Ak utečenci už môžu poberať dávky v inej krajine EÚ, v Nemecku ich už nebudú môcť poberať.
„Som rada, že sa nám v spolkovej vláde podarilo dohodnúť na ďalekosiahlych opatreniach,“ uviedla ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD). Nejde len o oblasť migrácie, ale aj o oblasti prísnejších zákonov o zbraniach a právomocí bezpečnostných orgánov.
Rozpoznávanie a analýza tváre pomocou umelej inteligencie
V budúcnosti bude môcť polícia využívať aj softvér na rozpoznávanie tváre. „V budúcnosti budú vyšetrovacie orgány oprávnené vykonávať biometrické porovnávanie internetových údajov, tzv. rozpoznávanie tváre, s verejne dostupnými zdrojmi, t. j. na internete a v sociálnych médiách,“ hovorí Faeser.
Spolkový kriminálny úrad (BKA) bude môcť na analýzu policajných údajov využívať aj tzv. umelú inteligenciu. Politik SPD dúfa, že to umožní rýchlejšiu identifikáciu hľadaných osôb. Obe technológie sú medzi ochrancami údajov kontroverzné, pretože sú náchylné na chyby a môžu viesť k diskriminácii. Spolkový ústavný súd nedávno obmedzil používanie policajného softvéru.
Spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann (FDP) dodal, že spolková polícia má byť vybavená tzv. tasermi, aby ich v prípade konfliktu mohla použiť proti páchateľom, najmä vo veľkých davoch. Tieto elektrické impulzné zariadenia môžu byť pre ľudí so slabým srdcom smrteľné.
Úplný zákaz nožov
Sprísniť sa majú aj právne predpisy týkajúce sa zbraní. „Nože nemajú miesto na verejných festivaloch, športových podujatiach a podobných verejných podujatiach. Preto tu bude platiť zákaz používania nožov,“ povedal minister vnútra. Výnimky by mali byť možné napríklad v profesionálnom kontexte. „Zavedieme všeobecný zákaz manipulácie s vystreľovacími nožmi a tiež pomocou regulačných príkladov objasníme, kedy by mal platiť individuálny zákaz používania zbraní.“
Spolkové krajiny by mali mať možnosť zaviesť úplný zákaz používania nožov na miestach s vysokou kriminalitou, ako sú napríklad železničné stanice. V budúcnosti má byť spolková polícia oprávnená vykonávať náhodné kontroly bez ohľadu na podozrenie. Takéto kontroly boli kritizované, pretože môžu viesť k obťažujúcemu „rasovému profilovaniu“ na základe stereotypov.
„V budúcnosti sa bude Spolková polícia, Spolkový kriminálny úrad a Colný kriminálny úrad dopytovať aj vtedy, keď niekto požiada o zbrojný preukaz alebo sa preveruje spoľahlivosť žiadateľa,“ uviedol politik SPD. FDP sa už predtým postavila proti prísnejším zákonom o zbraniach.
Ako opatrenia proti islamizmu Faeser uviedol väčšie právomoci pre Úrad na ochranu ústavy pri finančných vyšetrovaniach, „pracovnú skupinu“ zloženú z akademikov a odborníkov z praxe, ako aj preventívne projekty.
Zrušenie štatútu utečenca
Azylové právo sa má sprísniť viacerými nariadeniami. „Prijmeme aj ďalšie opatrenia týkajúce sa práva na pobyt a repatriáciu,“ vysvetlil minister vnútra. „Obzvlášť vážny záujem o vyhostenie budeme definovať v prípade trestných činov spáchaných s nožom, za ktoré hrozí trest odňatia slobody v trvaní najmenej šesť mesiacov.“
Podľa Buschmanna sa obzvlášť závažný záujem na vyhostení vytvorí aj v trestnom práve pre mladistvých za trestné činy spáchané s nožom. Obmedziť by sa malo aj cestovanie do domovskej krajiny. „Každému, kto cestuje späť do svojej domovskej krajiny bez závažného dôvodu, ako je napríklad pohreb blízkych príbuzných, by mal byť odobratý štatút utečenca alebo doplnkovej ochrany,“ oznámil Faeser. Pracovná skupina so spolkovými krajinami má odstrániť prekážky pri deportáciách z Dublinu.
Ministerka spravodlivosti Buschmannová kritizovala najmä skutočnosť, že veľký počet deportácií zlyháva, pretože osoby podliehajúce deportácii nemožno nájsť. „Toto sa musí zastaviť. A na tom sme sa zhodli, preto sme prijali celý rad opatrení, aby sme zabezpečili nielen uplatňovanie existujúcich zákonov v oblasti migračnej politiky, ale aby sme mali aj viac možností, ako to robiť rýchlejšie a efektívnejšie,“ povedal politik FDP.
Dôvody na vylúčenie z azylu sa majú rozšíriť. „Každému, kto útočí na ľudí kvôli ich pohlaviu, sexuálnej orientácii, židovskej viere alebo iným neľudským motívom, inými slovami každému, kto je motivovaný islamizmom, džihádizmom alebo iným extrémizmom, nemôže byť v Nemecku udelený azyl ani uznaný za utečenca,“ povedal Buschmann. „A práve preto rozšírime dôvody na vylúčenie z udeľovania azylu a štatútu utečenca.“
Anja Hajduk (Zelení), štátna tajomníčka spolkového ministerstva hospodárstva, ktoré vedie minister Robert Habeck (Zelení), oznámila zrušenie dávok pre niektorých utečencov. „Myslíme si, že je správne, aby utečenci, ktorí už boli zaregistrovaní v inom členskom štáte EÚ, museli pokračovať v azylovom konaní aj tam.“ “Ak už bolo objasnené, že žiadosť o prevzatie zabezpečuje aj to, že susedný európsky štát je zodpovedný za financovanie osoby, potom je logické, že by sa mal zrušiť aj nárok na dávky, ktorý tu mohol začať platiť. Na tom sme sa tiež spoločne dohodli.“
Podozrivý páchateľ mal byť vyhostený
Pri podozrivom islamistickom útoku v Solingene zabil útočník v piatok večer na mestskej slávnosti nožom troch ľudí a ďalších osem zranil. Podozrivým páchateľom je 26-ročný Sýrčan Issa Al H., ktorý je vo väzbe. Spolková prokuratúra ho vyšetruje na základe obvinení vrátane vraždy a podozrenia z členstva v teroristických milíciách Islamského štátu (IS). Táto organizácia sa prihlásila k zodpovednosti za zločin. Údajný páchateľ mal byť minulý rok deportovaný do Bulharska, čo sa však nepodarilo.
Na balíku opatrení sa začalo pracovať už víkend po útoku. Spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD) na stredu ohlásil aj rokovania so spolkovými krajinami a najväčšou opozičnou stranou CDU/CSU. Pracovná skupina, ktorej členmi sú zástupcovia všetkých troch koaličných strán, sa má prvýkrát stretnúť na budúci týždeň.
Väčšina je za deportácie
Súbežne s diskusiou o opatreniach sa uskutočnil aj nedávny prieskum, ktorý ukázal, že mnohé z diskutovaných opatrení majú širokú podporu obyvateľstva. Podľa takzvaného „Trendbarometra“, ktorý uskutočnili RTL a ntv, sa väčšina skúmaných požiadaviek vo všeobecnosti stretáva so súhlasom väčšiny nemeckých občanov.
Deportácie, vrátane deportácií do Sýrie a Afganistanu, považuje za vhodné a správne 87 percent respondentov. To, že by sa cudzincom, ktorí musia opustiť krajinu, nemali vyplácať žiadne sociálne dávky, podporuje 73 percent opýtaných. Za všeobecný zákaz nosenia nožov je 68 percent opýtaných. Zo stúpencov AfD tento návrh podporuje 53 percent.
Celkovo takmer polovica respondentov (53 percent) je za trvalé hraničné kontroly na vonkajších hraniciach Nemecka a 45 percent by bolo za zastavenie prijímania utečencov z Afganistanu a Sýrie. Proti je 48 percent, pričom obzvlášť nízka podpora je medzi priaznivcami Zelených (9 percent) a SPD (28 percent).
Inštitút pre výskum verejnej mienky Forsa uskutočnil 27. a 28. augusta 2024 pre vysielateľov prieskum medzi 1 002 ľuďmi.
BKA: Jedenásty teroristický útok nožom od roku 2014
Podľa Spolkového kriminálneho úradu (BKA) bol nedávny útok nožom v Solingene jedenástym teroristickým útokom spáchaným nožom za posledných desať rokov. Deväť z nich malo islamistický motív – podľa zoznamu BKA vo Wiesbadene, ktorý vo štvrtok poskytla tlačová agentúra AFP, sú zaradené do kategórie „náboženská ideológia“. Podľa zoznamu boli dva útoky nožom motivované pravicovým extrémizmom. O zozname BKA ako prvý informoval denník Rheinische Post.
Deväť islamistických útokov bolo spáchaných v roku 2016 v Hannoveri a Würzburgu, v roku 2017 v Hamburgu, v roku 2020 v Drážďanoch, v roku 2021 v okrese Neumarkt v Hornej Falci, v roku 2022 v Iserlohne, v roku 2023 v Duisburgu a v roku 2024 v Mannheime a Solingene. Páchatelia alebo podozriví boli v troch prípadoch sýrskej štátnej príslušnosti a v dvoch prípadoch afganskej štátnej príslušnosti. Po jednom prípade išlo o nemeckú, nemecko-kosovskú a saudskoarabskú národnosť. V jednom prípade je to nejasné.
Páchatelia dvoch pravicovo-extrémistických trestných činov majú nemeckú štátnu príslušnosť. V oboch prípadoch boli obeťami miestni politici: v roku 2015 vtedajšia kandidátka na starostku Kolína nad Rýnom Henriette Reker (nestraníčka) a v roku 2017 vtedajší starosta Alteny v Severnom Porýní-Vestfálsku Andreas Hollstein (CDU).
Nábožensky motivovaný prípad zo 7. septembra 2022 v Iserlohne je jediným prekazeným útokom. Všetky ostatné teroristické útoky nožom sa považujú za dokonané. (dpa/dts/afp/red)
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obtěžující a automatické reklamy uvnitř článků, která někdy znesnadňuje čtení. Pokud to oceníte, budeme vám vděčni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o příspěvcích naleznete zde.