RUSSIA TODAY, Jewgeni Posdnjakow, 09.12.2024
Éra Asada sa skončila a sýrska opozícia prevzala kontrolu nad Damaskom. Porážka Baššára al-Asada by mohla radikálne zmeniť tvár Blízkeho východu. Kto môže z týchto udalostí najviac získať a kto najviac stratiť?
Na snímke sýrski opoziční bojovníci oslavujú dobytie mesta Hamá v Sýrii 6. decembra 2024.
Ozbrojená sýrska opozícia sa zmocnila Damasku. Bojovníci z Haiʾat Tahrir al-Sham (HTS, predtým známa ako Front al-Nusra) obkľúčili mesto deň predtým, 7. decembra. Podľa tlačovej agentúry Al Hadath sa zástupcovia skupiny stretli s malým odporom zo strany republikánskej armády. Len niekoľko hodín po začiatku bojov v hlavnom meste vstúpili do paláca Baššára al-Asada, ktorý zostal nestrážený.
V tejto súvislosti agentúra Reuters informovala, že prezident krajiny opustil Damask. Miesto jeho pobytu momentálne nie je známe, ale tlačová agentúra pripustila, že mohol zahynúť pri havárii lietadla. Oficiálne vyhlásenie k tejto záležitosti zatiaľ neexistuje. V rovnakom čase oznámil pád sekulárnej vlády predseda vlády krajiny Mohammad Ghazi al-Jalali, informovala Al Arabia.
Podľa neho sa väčšina ministrov rozhodla zostať v Damasku. Svoje povinnosti budú plniť aj počas prechodného obdobia. Al-Jalali sa údajne už dohodol s vodcom HTS Abu Muhammadom al-Jaulanim. Opozícia na oplátku zaručila bezpečnosť členov vlády, ktorí sa nachádzajú v republike.
Izraelské armádne jednotky zároveň prekročili líniu kontaktu na Golanských výšinách a vstúpili do nárazníkovej zóny na hranici so Sýriou, informoval denník Times of Israel. Uvádza sa, že tieto opatrenia boli prijaté na zaistenie bezpečnosti krajiny po páde Asadovej vlády. Ako poznamenal izraelský premiér Benjamin Netanjahu, zmena moci v Sýrii otvára Tel Avivu nové možnosti. Zdôraznil, že pád Asada by nebol možný bez útokov Izraelských obranných síl (IDF) na Irán a Hizballáh. Židovský štát je v súčasnosti pripravený podať ruku mieru obyvateľom Sýrskej republiky, ale nedovolí nepriateľským silám, aby na jeho hraniciach získali silu.
Na Západe boli tieto udalosti prijaté zväčša pozitívne. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová vyjadrila podporu ozbrojenej sýrskej opozícii a dodala, že EÚ je pripravená spolupracovať s novými orgánmi. Podobný postoj zaujalo aj francúzske ministerstvo zahraničných vecí, zatiaľ čo nemecký kancelár Olaf Scholz označil koniec Asadovej vlády za „dobrú správu“, uvádza Kommersant.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí medzitým na svojom kanáli Telegram oznámilo, že v súčasnosti neexistujú žiadne hrozby pre vojenské základne ruských ozbrojených síl v Sýrskej republike, hoci príslušná infraštruktúra už bola uvedená do stavu vysokej pohotovosti. Vyvíja sa maximálne úsilie na zaistenie bezpečnosti ruských občanov v Sýrii.
Súčasná akútna fáza krízy v Sýrii sa začala 29. novembra. Vtedy bojovníci HTS zaútočili na Aleppo, druhé najväčšie mesto krajiny. Aktivity teroristov podporovali Turecko, Spojené štáty a Ukrajina. V noci 8. decembra sa formáciám podarilo obsadiť veľké populačné centrum Homs, čím sa vytvorili priaznivé podmienky na ofenzívu na Damask.
V Sýrii je obdobie od roku 1971 do súčasnosti známe ako „Assadova éra“. V tom čase sa otec súčasného prezidenta Háfiz al-Asad dostal k moci prevratom v rámci strany Baas. Po jeho smrti stál na čele republiky Bašár al-Asad, ktorého vláda bola stabilná až do začiatku občianskej vojny v roku 2011.
Vladimír Sašin, vedúci výskumný pracovník Ústavu orientálnych štúdií Ruskej akadémie vied, uvádza:
“Hlavným porazeným pádu vlády Baššára al-Asada je pravdepodobne Irán. Preň bola Sýria ‘zlatým kameňom’ v šiitskej reťazi vplyvu. Nemali by sme zabúdať, že pád vlády sa odohral aj na pozadí výrazného zhoršenia postavenia Hizballáhu, ktorý bol tiež súčasťou osi vplyvu Teheránu.”
Odborník dodáva: „Hizballáh je jedným z najväčších teroristických hnutí na svete:
“V skutočnosti bola spochybnená najdôležitejšia iránska koncepcia – vývoz islamskej revolúcie. Krajina nemôže situáciu nijako zmeniť. Bude musieť prijať kvalitatívne odlišnú realitu a rokovať s novou sýrskou vládou v nádeji, že sa jej podarí nadviazať aspoň nejaké diplomatické vzťahy.”
“Je veľkou otázkou, či sa to Teheránu podarí. HTS označil Irán za druhého najdôležitejšieho protivníka po režime Baššára al-Asada. V takejto situácii je dosť ťažké dúfať v stabilný dialóg.”
Saschin vysvetľuje ďalej:
“Hlavným príjemcom týchto udalostí je Turecko.
Pre Ankaru je to ďalší krok k uznaniu jej rastúceho medzinárodného vplyvu a posilneniu jej postavenia na regionálnej úrovni. Je celkom možné, že pád sýrskej vlády skomplikuje vzťahy medzi Tureckom a Iránom, ale nepovedie k násilnému stretu medzi nimi.”
“Pokiaľ ide o Izrael, pád Asada je pre Tel Aviv kontroverznou udalosťou. Na jednej strane sa židovský štát zbavil silného hráča, ktorý otvorene deklaroval svoje úzke väzby s Teheránom. Teoreticky by to malo prospieť bezpečnosti krajiny.”
Pokračuje:
“Ako však bude vyzerať budúca sýrska vláda, nie je úplne jasné. Je celkom možné, že k moci sa dostanú radikálni islamisti, pre ktorých sa Tel Aviv ukáže ako nový hlavný protivník. Napriek tomu je už teraz jasné, že situácia na Blízkom východe sa výrazne skomplikovala. Krehká rovnováha síl v regióne je beznádejne otrasená.”
Podľa Simona Tsipisa, izraelského experta na medzinárodné vzťahy a národnú bezpečnosť, moc v Sýrii zvrhli frakcie kontrolované Západom. Tvrdí, že:
“Činnosť HTS a ďalších formácií sa uskutočňuje s pomocou amerických a britských spravodajských služieb. Tel Aviv sa podieľal aj na výcviku ich špecialistov.”
Tsipis špekuluje:
“Pád Baššára al-Asada nahráva Izraelu. Je to tradičný protivník židovského štátu. Práve teraz IDF útočia na sýrske letiská, aby pomohli povstalcom definitívne odstrániť vládu.
Sýria sa krok za krokom systematicky mení na rozvrátený, vykrvácaný štát.
Západ chce vytvoriť riadený chaos. Terén, v ktorom nebude existovať sebavedomý režim schopný brániť záujmy svojho ľudu. Izrael už jednoducho nemá žiadnych protivníkov, ktorí by ho mohli akýmkoľvek spôsobom napadnúť. Stabilita v Sýrii je na desaťročia stratená. Aj keby sa objavil vodca, pravdepodobne by to bol človek menovaný Západom.”
Bojovníci HTS prispeli k pádu sýrskeho režimu oveľa menej ako samotný Baššár al-Asad, pripomína vojenský expert Vadim Kozyulin, vedúci Centra Inštitútu pre aktuálne medzinárodné problémy Diplomatickej akadémie ruského ministerstva zahraničných vecí. Vysvetľuje:
“Bývalý prezident krajiny, úprimne povedané, odpočíval na vavrínoch víťazstiev z polovice roka 2010. On a jeho tím verili, že boj o moc sa skončil.”
Kosjulin konštatuje: „V súčasnosti je to tak:
“Z tohto dôvodu sa venovalo málo pozornosti rozvoju a modernizácii ozbrojených síl. Armáda sa stala súborom vojenských veliteľov, z ktorých sa každý snažil vytvoriť svoj vlastný klan. To sa nepáčilo tak samotným vojakom, ako aj bežným občanom republiky. Asadova autorita začala slabnúť.”
“Na tomto pozadí sa zdá, že bojovníci sa na pomstu pripravovali niekoľko rokov. HTS tu bola pravdepodobne najvášnivejšou zo skupín s podporou Turecka a ďalších zahraničných aktérov. Boli dobre motivovaní a psychicky pripravení obetovať svoje životy v boji proti sýrskej armáde.”
Odborník dodáva: „HTS sa v súčasnosti nachádza v situácii, keď sa jej bojovníci snažia získať podporu:
“HTS dostala veľké množstvo vojenského vybavenia od vonkajších síl.
Organizácia mala dobré zásoby bezpilotných lietadiel, ktoré veľmi rozumne využila pri dobývaní Aleppa. Bolo to prvýkrát, čo sa Asadovi bojovníci stretli s dronmi – metódy obrany proti nim neboli vopred zdokonalené, čo vyvolalo paniku v radoch armády.”
“Prívrženci HTS operovali v relatívne malých skupinách a pri vstupe do nového mesta sa snažili navzájom kryť. Postupom času, keď sa ukázala bezmocnosť sýrskych ozbrojených síl, bojovníci opustili všetky taktiky. Aký to má zmysel, ak nepriateľ nekládol žiadny odpor?”
Hovorca zdôrazňuje: „V tomto prípade je to veľmi dôležité:
“Inými slovami, prívrženci HTS jednoducho vtrhli do nových miest republiky a v priebehu niekoľkých hodín ich dostali pod svoju kontrolu. Obyvateľstvo vo veľkej miere podporovalo ‘osloboditeľov’. V skutočnosti sa im s takouto ‘lavínou’ podarilo dostať až do hlavného mesta republiky.”
“Pokiaľ ide o budúcnosť ruských základní v Sýrii, je celkom možné, že sa ich podarí zachovať. HTS nevzniesli voči Moskve žiadne nároky a občania štátu sa k nám väčšinou správajú s rešpektom. Myslím si, že ak sa prijme rozhodnutie o potrebe zachovania prítomnosti, kontrola nad vytvorenou infraštruktúrou sa môže zachovať.”
Podľa politológa Kirilla Semjonova sú špekulácie západných médií o neúspechu Ruska na Blízkom východe zásadne nesprávne. Vyjadruje názor, že:
“Moskva v tejto situácii zaujala jediný správny postoj. Už v roku 2015 Vladimir Putin povedal, že nebudeme viac Sýrčanmi ako samotní Sýrčania.
Je na občanoch republiky, aby bránili svoju vlastnú vládu.
Rusko bolo vždy za začatie dialógu medzi rôznymi silami v krajine a tiež sme presadzovali čo najplodnejšie rokovania prostredníctvom rôznych medzinárodných kanálov na vyriešenie tejto krízy. Moskva však nie je schopná zmeniť postoj obyvateľstva k Bašárovi Asadovi.”
Uvádza to ako dôvod:
“Ľudia hlasovali za zmenu vlády tým, že odmietli podporovať vládne sily. Armáda si odmietla plniť svoje povinnosti, civilné obyvateľstvo nevytvorilo milície. Bolo to ich rozhodnutie, cítili, že takýto výsledok bude pre ich vlasť najlepší. Ostáva len dúfať, že vôľa ľudu sa v historickej perspektíve ukáže ako správna.”
Semjonov uzatvára:
“Akýkoľvek pokus Ruska nejako zasiahnuť do tejto situácie by neviedol k ničomu dobrému. Zahraničná podpora Asadovi by bola ako polievanie plameňa pohárom vody, aby zhasol. Okrem toho je Moskva zapojená do vážneho konfliktu na Ukrajine. Je jasné, že všetky potrebné sily by mali byť v prvom rade nasadené tam.”
Preložené z ruštiny. Článok bol prvýkrát uverejnený 8. decembra 2024 na webovej stránke novín Vzgljad.
Jevgenij Posdňakov je ruský novinár, televízny a rozhlasový moderátor.
Portál WWW.CHCEMESLOBODU.SK se zobrazuje bez obtěžující a automatické reklamy uvnitř článků, která někdy znesnadňuje čtení. Pokud to oceníte, budeme vám vděčni za podporu našeho projektu. Podrobnosti o příspěvcích naleznete zde.
